Pôžičky pre živnostníkov sú náročnejšie na vybavenie a výsledok je neistý

Autor: redakcia
09.12.2021 (15:00)

Podnikateľ musí rátať s podrobnejšou kontrolou príjmov aj pri malom spotrebnom úvere.

Čitateľ BANKY.sk sa obrátil na svoju banku so žiadosťou o refinancovanie spotrebného úveru. Potreboval 5 500 eur, na splatenie pôžičky vo výške 5 000 eur a povoleného prečerpania 500 eur. Keďže je živnostník, čakal, že bude musieť dokladovať podrobnejšie svoje príjmy, ale aj tak ho požiadavky banky prekvapili.

Pracovníčka na pobočke od neho chcela podrobné výpisy z účtu za pol roka dozadu, a to nielen príjmy, ale aj výdavky. Jednoducho všetky pohyby na účte. Klient túto požiadavku akceptoval, no zdalo sa mu, že banke poskytuje svoje citlivé údaje. Banka sa zaručuje, že údaje sú spracovávané výhrade v súlade s GDPR pre účely posúdenia schopnosti splácať úver.

Okrem toho musel do banky priniesť doklad z daňového úradu o podaní daňového priznania za minulý rok. (Pozn. Daňový úrad si za toto potvrdenie pýta 50 centový kolok). Samozrejme, tento doklad je v papierovej a nie v elektronickej podobe.

Overovanie príjmu

Nášmu čitateľovi napokon banka neveľký spotrebný úver neschválila. Argumentovala nedostatočnou bonitou.

Z daňového priznania banka zobrala ako čistý príjem základ dane, čo je o dve tretiny nižšia suma ako to, čo klientovi chodí na účet každý mesiac. A z toho mu odrátala splátku hypotéky, takže to pri výpočtoch solventnosti nevyšlo. V banke náš čitateľ síce vysvetľoval, že jeho čistý príjem je reálne po splátkach úverov a energií asi dvakrát vyšší ako to, čo banka berie do úvahy, aj tak neuspel. Bankové pravidlá to vyhodnotili inak. Oslovené banky v podstate potvrdzujú, že postupujú rovnakým spôsobom: „Príjem SZČO akceptujeme na základe daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie a doloženého dokladu preukazujúceho príjem z podnikania za posledných 6 mesiacov,“ vymenúva Linda Valko Gáliková, hovorkyňa 365.bank.

Podobne postupuje pri schvaľovaní úveru živnostníkovi aj VÚB. Základom je preukázanie príjmov z podnikateľskej činnosti (živnosti), ktorý banka identifikuje ako reálny opakujúci sa čistý príjem. „Za týmto účelom je nevyhnutné a nutné overovať ako stranu príjmov tak aj výdavkov ktoré slúžia na dosiahnutie a udržanie príjmov,“ dodáva Dominik Miša, hovorca VÚB.

Aj v Tatra banke klient musí preukázať pokračujúcu podnikateľskú činnosť. Pre zjednodušenie to banka požaduje práve vo forme výpisov z bežného účtu za pol roka, z ktorého je to vďaka obratom zjavné. „Alternatívou k tomuto procesu by bolo predkladanie priebežných finančných výkazov, čo je však pre klientov náročnejšie z pohľadu času aj nákladov,“ vysvetľuje Simona Miklošovičová, hovorkyňa Tatra banky.

Živnostník môže získať úver už po 3 mesiacoch, ale iba v odôvodnených prípadoch. Napríklad, ak prejde zo zamestnania na živnosť kontinuálne s pokračovaním doterajšej činnosti. Na druhu živnosti až tak nezáleží, skôr na kontinuite podnikania v rovnakej či podobnej oblasti. „Pri dĺžke obdobia, za ktoré je potrebné doložiť výpisy, je rozhodujúce splnenie litery zákona a nelíši sa to od druhu živnosti,“ potvrdzuje D. Miša.

Rovnaký meter

Banky tvrdia, že živnostníci nie sú nijako znevýhodnení pri výpočte disponibilných príjmov oproti zamestnancom. Rozdiel v akceptácii príjmu ako základu dane vs. príjmu na účte u podnikateľa sa dá porovnať aj na príklade zamestnancov kde sa porovnáva hrubý príjem vs. čistý príjem.

„Každý typ príjmu je posudzovaný s ohľadom na svoje špecifiká. Banka je povinná brať do úvahy nielen úvery a náklady na energie, ale i náklady na daň a odvody, prípadne životné náklady,“ vysvetľuje S. Miklošovičová.

Podnikateľ by si mal dávať pozor na svoj hrubý príjem a neznižovať ho umelo. „Vymeriavací základ na platenie odvodov živnostníka nemusí korešpondovať s jeho hrubým príjmom, tržbami, či ziskom z podnikania. A to z viacerých dôvodov, no najmä kvôli daňovej optimalizácii,“ vysvetľuje L. Valko Gáliková.

Práve pri daňovej optimalizácii môže nastať situácia, že živnostník má vyššie príjmy, no nevie ich podložiť daňovým priznaním, ktoré je dokladom k posúdeniu jeho bonity.

Živnostníci navyše patria k najohrozenejším subjektom v ekonomike, čo sa potvrdzuje aj v dnešných časoch. Na ich príjmoch sa môže odraziť akýkoľvek výkyv napríklad pri zatvorení reštaurácie či holičstva pre pandémiu. Tento aspekt musia banky zohľadniť, a preto posudzujú reálne vydokladovaný príjem podľa daňového priznania.

Nový úver vs. refinančný

Dokladovanie príjmu aj overovanie bonity je rovnaké pri žiadosti o nový úver aj o refinančný. Dokonca pri refinancovaní sa vychádza z už existujúcej pozitívnej histórie splácania starého úveru, čo je faktor, ktorý žiadateľovi napomôže k schváleniu úveru.

Ak by človek žiadal o refinancovanie bez navýšenia istiny, je posudzovanie príjmu menej prísne, pretože v tomto prípade nenavyšuje svoje úverové zaťaženie. „Stále však musí klient preukázať dostatočný príjem. V prípade živnosti obraty na účte nestačia, pretože nemusia zodpovedať čistému príjmu,“ vysvetľuje L. Valko Gáliková.

Pri refinancovaní starého úveru novou pôžičkou bez navýšenia však platí výnimka na hodnotu DSTI (debt – to – income). Ide o finančný vankúš v hodnote 40% z rozdielu medzi príjmom a životnými nákladmi. „Navyše nie je potrebné ani stresovať splátky tých úverov, ktoré nemajú fixnú maturitu,“ dodáva S. Miklošovičová.
 
Foto: redakcia