Čo je to Ponziho schéma a ako funguje?

Autor: redakcia
12.11.2020 (11:00)

Na Ponziho schéme sú založené mnohé online podvodné investície, ktoré sľubujú vysoké zhodnotenie v krátkom čase. Kto bol Carlo Ponzi a akým spôsobom "obral" ľudí o peniaze?

Carlo Ponzi bol taliansky emigrant, ktorý v rokoch 1919 – 1920 v USA vylákal od približne 40 000 investorov sumu 15 miliónov dolárov. Ako sa mu to podarilo?

Kto bol Carlo Ponzi a aký mal plán?

Mladý Carlo Ponzi začal študovať na univerzite v rodnom Taliansku, avšak peniaze na štúdium minul na bujarých večierkoch a domov sa vrátil bez titulu. Odchádza hľadať šťastie do Ameriky. Začína ako smetiar, roznáša jedlo, stane sa čašníkom, nekôr pokladníkom v banke. Avšak po celú dobu ho sprevádzajú drobné podvody, neminie ho za to pobyt vo väzení. Stále rozmýšľa, ako zbohatnúť.

V jeho hlave sa zrodil plán: V Európe chcel nakúpiť lacné poštové kupóny (niečo ako korešpondenčný lístok s predplatenou známkou) a drahšie ich predať v Amerike. Na to však potreboval peniaze, ktoré nemal. Oslovil ľudí, ktorí sa nebáli rizika s ponukou, že ak vložia peniaze do jeho biznisu, po 90 dňoch im ich vyplatí späť aj s 50% úrokom.

• BLOG: Investovanie
• Bratia Jamesovci - priekopníci bankových lúpeží (1.časť)
• Počet útokov na bankové účty stále stúpa
• Päť najčastejších spôsobov phisingu, ktorými sa podvodníci snažia ukradnúť vaše bankové údaje

Keďže banky v tej dobe ponúkali úročenie vkladov ledva 5%, ponuka Ponziho bola neodolateľná. Ponzi dokázal vytĺcť maximum a dokonca bol schopný skrátiť dobu zúročenia na 45 dní. "Dajte mu 1 250 dolárov a za necelé dva mesiace máte doma ďalších 750 dolárov, " tak nejako zneli reklamné slogany.

Ponziho podniku sa darí, po niekoľkých mesiacoch už zarába štvrť milióna dolárov denne. Ľudia v Amerike predávajú rodinné majetky, vyberajú úspory z bánk, len aby ich mohli napchať Ponzimu do vrecka.

Plán bol síce geniálny, len nedomyslený. Ponzi v zásade ani netušil, ako by mohol speňažiť lacné európske poštové kupóny za hotovosť. Ďalším problémom bol objem nákupu. Aby uspokojil nároky svojich prvých osemnástich investorov, potreboval by predať 53 tisíc kupónov, aby vytvoril sľubovaný zisk. V marci 1920 však už počet jeho investorov presahuje 15 tisíc, neskôr ich je vyše tridsať tisíc. Inými slovami, musel by vykúpiť pošty v polovici Európy, aby to fungovalo.

Začínajúce pochybnosti

Ponziho biznis si všimli aj finanční experti. Vypočítali, že ak by chcel Ponzi splniť všetky sľuby investorom, musel by predať viac ako 160 miliónov poštových kupónov. Avšak v Amerike sa ich predalo za rok len 27 tisíc. Odkiaľ teda pochádzajú zisky pána Ponziho?

• Kryptomeny - ako ich zneužívajú kyberzločinci
• Kyberzločinci zvyšujú útoky na zariadenia IoT
• Podvodníci sa každoročne snažia získať prístupové údaje klientov bánk

Denník Boston Post zisťuje, že do svojho dokonalého nápadu na ľahké zbohatnutie Ponzi neinvestoval ani cent. Odkiaľ berie peniaze na drahé autá, luxusné vily a kvalitné obleky? Iní finančníci upozorňovali na to, že Ponziho nápad ťaží z medzery vo federálnom poštovom zákone a že výslednú stratu v hospodárení poštového ústave zaplatia zase len daňoví poplatníci.

Konečne si aj bankári začínajú uvedomovať, že tu niečo nehrá: Ak si na pošte kúpite známku, na inej pošte vám ju predsa nevymenia naspäť za hotovosť.

Ponziho schéma

Aká je teda podstata celého Ponziho triku? Keďže Ponzi v skutočnosti žiadne obchody s poštovými kupónmi nezrealizoval, sľúbené zisky prvým investorom vypláca z peňazí, ktoré ľudia investovali do jeho biznisu neskôr. A keď investori vidia, že Ponzi svoje sľuby plní, nechcú vyplácané peniaze späť, ale rovno ich nechávajú "zainvestované", aby zarobili ešte viac. "Peniaze predsa robia ďalšie peniaze, nie?" smial sa Ponzi.

• Upozornenie NBS na falošnú reklamu (článok), ktorá zneužíva meno guvernéra NBS Petra Kažimíra
• Upozornenie na činnosť spoločnosti Grandefex

Z Európy pritom nikdy nedoviezol jediný poštový kupón a celá jeho schéma stojí len na tom, že počet investorov má neustále stúpajúcu tendenciu. Ak sa objavili nespokojní investori, vyšiel na ulicu, kde rozhorčenému davu nespokojencov rozdal pár miliónov dolárov, ponúkol im šišky a kávu a oni mu zase plní dôvery peniaze radi vrátili späť.

Ale všetko sa raz skončí. V auguste 1920 je zadržaný federálnou políciou. Audit jeho spoločnosti Securities Exchange Company ukázal, že je sedem miliónov dolárov v mínuse.

Všetky "investície" založené na Ponziho schéme krachujú, keď nepribúdajú žiadni noví investori. Pretože práve z ich vkladov sa vyplácajú výnosy tým, ktorí investovali skôr. Vo väčšine krajín je Ponziho schéma nelegálna a často býva ešte pred krachom prerušená zásahom kontrolných úradov.

V ďalšom článku si povieme, ako Ponziho schému dokážete rozpoznať.
 


Tweet