Kedy vymizne hotovosť? Budeme platiť už len kartou alebo mobilom?

29.04.2025 (10:35)

Prečítajte si zaujímavé interview s ekonómami Martinom Brown a Arinou Wischnewsky o trendoch, budúcnosti platieb a o tom, prečo nahradiť hotovosť aj v dobe technologického pokroku nie je také jednoduché.

Štatistiky ukazujú, že hotovosť sa v mnohých krajinách používa čoraz menej. Ako budeme platiť o desať rokov?

Martin Brown: Som presvedčený, že aj o desať rokov budeme so sebou stále nosiť hotovosť a fyzické platobné karty. Ich používanie bude klesať, ale úplne nezmiznú. Väčšina ľudí, ktorí dnes platia výhradne digitálne, pre istotu stále nosia so sebou hotovosť – pre prípad výpadku elektronických platieb. V budúcnosti to možno budú skôr predplatené alebo darčekové karty, ktoré budeme nosiť ako „núdzové peniaze“.

A čo vzdialenejšia budúcnosť?

Martin Brown: Vzhľadom na aktuálnu úroveň poznania môžeme o platobných prostriedkoch o 30 či 50 rokov len špekulovať. Jedno je však isté: pôjde o niečo, čo využívame denne a máme stále pri sebe. Môžu to byť okuliare, prsteň, hodinky alebo možno aj naďalej mobil.

Arina Wischnewsky: Súčasné poznatky naznačujú, že hotovosť bude existovať aj o 50 rokov. Má totiž vlastnosti, ktoré žiadna iná platobná metóda plne nenahradí – je univerzálne akceptovaná, funguje offline a bez poplatkov. Prispieva k finančnej inklúzii, chráni pred kybernetickými rizikami a uchováva hodnotu nezávisle od tretích strán. Od konca výmenného obchodu ostáva hotovosť kľúčovým prvkom ekonomických transakcií.

Čo hovoria štatistiky o používaní hotovosti?

Arina Wischnewsky: Dáta sú jasné – používanie hotovosti klesá, hoci pomaly. Vo svojom výskume som však narazila na zaujímavý jav: hoci sa čoraz viac využívajú alternatívne platobné metódy, objem hotovosti v obehu stále rastie. Dobrým príkladom je Japonsko – technologická veľmoc, ktorá ako prvá vyvinula QR kódy pre transakcie a spustila mobilné platby. No napriek tomu je Japonsko jednou z najviac „hotovostných“ ekonomík – mena v obehu tvorí vyše 20 % ich HDP. Až 40 % tejto hotovosti je hromadených ako bankovky. Oproti tomu je Švédsko na opačnom konci: tam podiel meny v obehu k HDP klesol len na 1 %. Patrí tak medzi krajiny s najnižším využívaním hotovosti na svete.

Ako si vysvetľujete tieto rozdiely?

Arina Wischnewsky: Nejde len o technológie, ale o hlbšie spoločenské hodnoty. Sociálna dôvera, ochota riskovať a obavy o ochranu údajov zohrávajú veľkú rolu. Škandinávia – a dnes už aj Čína – majú vysokú mieru spoločenskej dôvery. Naopak, Nemecko či Japonsko majú nižšiu dôveru a väčšie obavy o súkromie. Platobné návyky sú aj o zvyku: prečo by som menil spôsob platby, ak mi ten súčasný vyhovuje?

Čo je potrebné na zmenu takýchto návykov?

Martin Brown: Dobrým príkladom je státie v rade na pošte pri vklade hotovosti. Nikto rád nečaká – a keď prišli rýchlejšie a pohodlnejšie spôsoby platieb, väčšina z nás prešla na ne. Dôležité sú aj sieťové efekty: čím viac ľudí používa napríklad mobilné platby, tým pravdepodobnejšie sa pridám aj ja.

Čo napríklad nositeľné zariadenia alebo implantáty?

Arina Wischnewsky: Otázne je, či také zásahy do tela budú vôbec potrebné. Neposkytujú veľké výhody oproti mobilným aplikáciám či bezkontaktným kartám. Oveľa väčší potenciál má rozvoj biometrickej autentifikácie – platba tvárou sa už stáva realitou. V Číne či Rusku už môžete v MHD alebo obchode zaplatiť pohľadom do kamery. No v krajinách s vyšším dôrazom na ochranu údajov naráža táto technológia na odpor.

Digitálne platby zanechávajú dátové stopy. Odrádza to ľudí?

Martin Brown: Nemyslím si, že obava z dátových stôp zásadne ovplyvňuje správanie ľudí. Prieskumy ukazujú, že anonymita pri výbere platobnej metódy nie je až taká dôležitá – omnoho viac zaváži bezpečnosť, rýchlosť a jednoduchosť.

Ak budeme v budúcnosti využívať najmä digitálne platby, ako zabezpečíme ich funkčnosť pri výpadkoch?

Martin Brown: Riziko výpadkov alebo kyberútokov existuje už dnes. Fungovanie POS terminálov, bankomatov či celého systému závisí od internetu a elektrickej siete. Každý z nás zažil výpadok pokladní v obchode. V krajinách s nestabilnou sieťou majú záložné generátory. A ak nič nefunguje – trochu nostalgicky poviem – tak ako kedysi: obchodník vám môže nákup zapísať a zaplatíte neskôr.

Sú rozdiely v platobnom správaní medzi generáciami?

Martin Brown: Určite áno. Mladí ľudia platia cez mobilné aplikácie trikrát častejšie ako seniori. A dôležitý faktor je aj príjem – ľudia s vyšším príjmom platia digitálne dvakrát častejšie ako tí s nižším. Je to dané technickou zdatnosťou, ale aj rozdielnymi spotrebiteľskými návykmi – vyšší príjem znamená častejšie a objemnejšie nákupy.

Vedú digitálne platobné možnosti ľudí k nadmernému míňaniu peňazí alebo k nezodpovednému zadlžovaniu?

Martin Brown: Napriek všeobecnému presvedčeniu neexistuje dôkaz, že bezhotovostné platby musia viesť k impulzívnemu či bezhlavému nakupovaniu. V nedávno publikovanej štúdii sme ukázali, že spotrebitelia vo Švajčiarsku denne minú viac peňazí, ak častejšie platia kartou. No čo je zaujímavé: tento jav nie je výrazne prítomný medzi mladými dospelými alebo ľuďmi s nižšími príjmami. To nás prekvapilo. Naopak, zistili sme súvislosť medzi výberom platobnej metódy a výškou výdavkov u ľudí s vyššími príjmami. Bolo by veľmi zaujímavé ďalej skúmať, či bezhotovostné platby naozaj vedú k vyššej spotrebe – napríklad práve u mladých ľudí. V tomto období sa mení životná situácia, často prichádza prvý pravidelný príjem, ale aj rastúce výdavky. Ak by sme o tomto vedeli viac, mohli by sme lepšie pochopiť širší kontext ich finančného správania.

Aké platobné metódy osobne preferujete?

Arina Wischnewsky: Takmer vždy platím mobilom. No doma mám pre istotu vždy nejakú hotovosť v rezerve.

Martin Brown: Pre mňa sú rozhodujúce rýchlosť a jednoduchosť – v obchodoch preto platím bezkontaktne debetnou kartou. Pri online nákupoch používam švajčiarsku platobnú aplikáciu, pretože platenie kreditkou mi príde zbytočne zdĺhavé.
 
Kto je Martin Brown?
Profesor Martin Brown je riaditeľom Študijného centra v Gerzensee (nadácia Švajčiarskej národnej banky) a zároveň profesorom financií na Univerzite v St. Gallene. Vo svojom výskume a pedagogickej činnosti sa venuje najmä finančnému správaniu spotrebiteľov, ako aj bankovej a menovej politike.

Kto je Arina Wischnewsky?
Arina Wischnewsky získala doktorát z ekonómie na Univerzite v Trieri, so zameraním na makroekonómiu, finančnú stabilitu, menovú politiku a platobné systémy. Vo svojom výskume sa okrem iného venuje vzťahu medzi motivačnými štruktúrami a obchodným správaním, ako aj faktorom ovplyvňujúcim využívanie hotovosti.

Rozhovor pripravila spoločnosť Swiss Life Select Slovensko, a. s.
 
Zdroj: Swiss Life Select Slovensko, a. s., Foto: Ivan Sedlák