Dnešné vlády sú veľkou anomáliou

Autor: Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY
28.06.2012 (12:50)

Ľudia v prostredí ohrozenia a neistoty tolerujú rast vplyvu štátnej moci, daní a regulácií, ktoré by inak nepripustili.  
 
Západné vlády, tak ako ich poznáme dnes, rozdeľujú zhruba polovicu z celkovej produkcie ekonomiky.Väčšina súčasných ľudí si na to zvykla a považuje to za niečo prirodzené a štandardné. Niektorí dokonca za správne a prospešné. 

Pri porovnaní s históriou sú však dnešné vlády veľkou anomáliou. Z hľadiska veľkosti, rozsahu aktivít, regulácie a výšky dlhu neexistuje s nimi pri porovnávaní s minulosťou žiadna paralela. Platí to aj v prípade mnohých známych mocnárov v stredoveku alebo novoveku, ktorí boli hodnotení ako krutí či diktátorskí. Takmer nikto z nich však nedokázal získať kontrolu nad takou časťou hospodárskeho produktu ako vlády v dnešnom demokratickom prostredí.

Posun k aktuálnemu stavu je pritom súhrnom vývoja viacerých spoločensko-ekonomických faktorov, ktorých spoločným menovateľom sú najmä obavy o budúcnosť a strach. Takto na ľudí vplývajú nielen vojny, ale aj hospodárske krízy, ktoré tak patria medzi hlavné dôvody rastu viditeľnej ruky štátu. Ľudia v prostredí ohrozenia a neistoty tolerujú rast vplyvu štátnej moci, daní a regulácií, ktoré by inak nepripustili. Všetko v nádeji, že kroky politikov údajne zažehnajú všetky nebezpečenstvá.

Od nových vládnych programov očakávajú zlepšenie situácie a zastavenie poklesu životnej úrovne. História ukazuje, že väčšina vládnych opatrení bránila k autokatarzii ekonomiky a odstráneniu neefektivity v rámci schumpeterovskej „kreatívnej deštrukcie“. Vlády skôr konzervovali zlý stav a uzdravenie hospodárstva spomaľovali. Dôkazom toho je, okrem iného, aj Veľká hospodárska kríza z 30. rokov minulého storočia. Mnohí historici ekonómie ako napríklad Robert Higgs tvrdia, že vznikla pre zásahy vlády, ktoré bránili prispôsobeniu trhového mechanizmu. 

Rast vládnych intervencií v čase vojen a kríz odčerpáva zdroje súkromného sektora, čo znižuje jeho produktivitu. Súčasne to znamená pokles zdrojov, z ktorých sú financované vládne aktivity,charakterizované často nízkou efektivitou. Skutočná prosperita spoločnosti ako celku je tak znižovaná a nie naopak. Potvrdilo sa to niekoľkokrát v minulosti. Mnohí súčasní politickí lídri a ich poradcovia to však nepochopili. Ak však nebudú rozumieť minulosti, sotva sa vyvarujú omylov súčasnosti... 

Pozrite si tiež:
Eurozóna sa skôr zomkne ako rozpadne
Rast a úspory nie sú protichodne ciele
Politický, na mieru šitý, strih ECB eurozóne nepomôže
Zdroj: J&T BANKA, Foto: Ivan Sedlák