Dedičstvo a jeho rozdelenie: Ako postupovať pri dedičskom konaní?

Autor: redakčne upravené
06.12.2024 (15:00)

Ako sa dozviete, či dedíte po zosnulom príbuznom? Vysvetlíme vám, ako sa postupuje pri dedičskom konaní a podľa čoho sa rozdeľuje dedičstvo.

Podrobnosti o dedičstve a jeho rozdelení vysvetľuje Natália Strharská, partner právnickej firmy Vojčík & Partners.

Najdôležitejšou osobou pri delení majetku býva notár, ktorého touto úlohou poverí súd. Ten preveruje majetok zosnulého a jeho prípadné dlhy a tiež zisťuje potenciálnych dedičov.

To, že je niekto dedičom, sa dozvie z takzvaného upovedomenia o dedičskom práve. „Býva už vo forme predvolania na konkrétne pojednávanie a doručené je do vlastných rúk,“ vysvetľuje Natália Strharská. Predtým však musel notár zistiť okruh dedičov a okruh majetku a až potom predvoláva osoby, ktoré pripadajú do úvahy ako dedičia.

Na takomto pojednávaní sa totiž rieši, v akej konkrétnej výške zanechal zomrelý majetok a dlhy a ďalšie podstatné informácie. Tiež prípadne, kto sú všetci potenciálni dediči v zmysle čoho sa môže dedič objektívne rozhodnúť a vyjadriť, či dedičstvo prijíma.

• Dedenie majetku je možné závetom, ale aj bez neho
• Zdedenú hypotéku môžete odmietnuť aj s dedičstvom
• Finančná poradňa: Prečo mi banka nevyplatila v dedičskom konaní celú sumu?
• Finančná poradňa: Zdedili sme vkladnú knižku a nevieme ju nájsť. Čo s tým?
• Dedenie úspor z 2. piliera

Ešte predtým však môže notár uskutočniť aj takzvané predbežné šetrenie, kam pozve len jedného či iba niektorých potenciálnych dedičov. „Štandardne sa kontaktuje osoba, ktorá je teoreticky najlepšie informovaná o osobných, rodinných a majetkových pomeroch zomrelého,“ dodala N. Strharská. Samozrejme, notár sa nemôže spoliehať len na informácie získané na takomto predbežnom prešetrení, ale musí vykonávať vlastnú lustráciu na zistenie majetku, dlhov a prípadných dedičov.

Dediči môžu o rozdelení majetku uzavrieť dohodu dedičov. Dedičských pojednávaní pritom môže byť pokojne aj niekoľko. Na rozhodnutie o dedičstve musia mať dediči dostatok času, nikto ich nemôže do ničoho tlačiť. „Ak nedôjde k dohode, dedičstvo sa rozdelí podľa zákona. Následne notár vydá rozhodnutie o dedičstve, v ktorom určí, ako bude majetok rozdelený,“ priblížila partnerka právnickej firmy Vojčík & Partners.

Notár je pritom povinný v rámci pojednávania informovať dedičov o tom, aké všetky úkony vykonal. Ak majú dediči pocit, že notár nepostupoval správne, môžu sa obrátiť na súd, ktorý notára na túto úlohu poveril. Súd následne preskúma postup notára.

• Ako sa dedia cenné papiere?
• Hypotéka na byt v dedičskom konaní alebo vo vlastníctve maloletej osoby
• Môže disponent vyberať peniaze z účtu aj po smrti majiteľa účtu? Ako sa čo najrýchlejšie dostať k peniazom?
• Aké máte možnosti, ak zdedíte nehnuteľnosť s hypotékou?
• Zdediť môžeme nielen majetok, ale aj dlhy

Dediť je možné dvomi spôsobmi - na základe závetu alebo zo zákona. Prednosť má však dedenie zo závetu. „Závetom môže poručiteľ odlišne od zákonnej dedičskej postupnosti určiť osoby, ktoré sa majú stať dedičmi a určiť aj ich dedičský podiel,“ vysvetľuje advokátka. Takáto posledná vôľa je však obmedzená zákonom. Poručiteľ síce môže svojvoľne prerozdeliť svoj majetok pre prípad smrti, nesmie však vynechať takzvaných neopomenuteľných dedičov. Tými sú jeho potomkovia.

Zároveň musí testament spĺňať všeobecné podmienky podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. „Musí byť urobený slobodne, určite a zrozumiteľne. Zriaďovateľ závetu musí byť na tento právny úkon spôsobilý a nesmie ho urobiť v duševnej poruche,“ vymenovala advokátka. Súčasne posledná vôľa svojim obsahom alebo účelom nesmie odporovať zákonu, obchádzať ho a ani sa priečiť dobrým mravom. Tiež musí byť zriadená vo forme, ktorú vyžaduje zákon.

Pri forme dedenia zo zákona, rozdeľuje právna úprava dedičov do štyroch dedičských skupín. „Poradie skupín je záväzné. To znamená, že dediči skupiny nasledujúcej sú povolaní dediť len za predpokladu, že nededia dediči zo skupiny predchádzajúcej,“ upozornila Natália Strharská. V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý rovným dielom. Druhá skupina zahrňuje manžela, rodičov a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Tretia skupina zahŕňa súrodencov poručiteľa a tých, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Štvrtá skupina zahŕňa prarodičov poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti. „Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiaden dedič, pripadá štátu ako odúmrť,“ uzatvára N. Strharská.
 


Tweet