Obchodnú vojnu môžu pocítiť aj slovenskí investori

04.10.2018 (16:00)

Ak by medzinárodné spory spomalili ekonomiku, neznamená to, že si automaticky pripíšete straty. Z turbulencií sa dá aj profitovať. Treba si len zachovať chladnú hlavu.



Mali ste pocit, že ste už dlho nepočuli o obchodnej vojne? Neskončila, ani nebolo vyhlásené prímerie. Možno sa o nej nehovorí tak intenzívne ako v lete, tlaky však nepoľavujú. V druhej polovici septembra oznámil prezident USA Donald Trump zavedenie desaťpercentných ciel na čínsky tovar, ktorého ročný dovoz do USA dosahuje hodnotu 200 miliárd dolárov. Zároveň varoval Čínu pred odvetnými opatreniami. Staršie clá na hliník a oceľ si už medzitým vypýtali prvé obete. Len pred týždňom automobilka Ford oznámila, že ju stáli miliardu dolárov v podobe nižšieho zisku a má existenčné problémy. Ťažkosti sa pravdepodobne nevyhnú ani ďalším firmám, ktoré boli závislé na dovoze súčiastok alebo uzlov z krajín postihnutých týmito clami.

Obchodná vojna vypukla začiatkom júla zavedením 25-percentných ciel na dovoz čínskeho tovaru v hodnote 34 miliárd dolárov ročne. Následne tento objem stúpol na približne 50 miliárd dolárov, na čo Čína zareagovala zavedením ciel v rovnakej výške a objeme na americké výrobky. V súvislosti so zavádzaním ciel a termínom október 2018 sa spomína aj Európska únia, predovšetkým jej automobilová produkcia.

Neprehliadnite Aj preto je podľa Petra Baláža z Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave aktuálny vývoj iba začiatkom procesu, ktorý hrozí vypuknutím rozsiahleho obchodného konfliktu medzi USA, Európskou úniou a Čínou. Národné ekonomiky budú podľa neho nútené zavádzať rôzne individuálne ochranné protiopatrenia. To všetko s cieľom udržať domácu produkciu a zamestnanosť, a to na úkor obmedzovania dovozu. „Spektrum a intenzita týchto opatrení, pokiaľ nepríde k nejakej všeobecne akceptovanej dohode o ich eliminácii, sa bude rozširovať a so všetkou pravdepodobnosťou bude rolovať a zasiahne aj ďalšie krajiny,“ konštatuje Peter Baláž.

Dôvodom je podľa neho fakt, že tempo rastu svetovej ekonomiky spôsobené ľahkou dostupnosťou úverov, nízkymi úrokovými mierami, rastom zadlženosti a zvýšením verejných výdavkov, bude klesať.

Ako zatiaľ len akoby vedľajšou konzekvenciou celého vývoja je rast úrokových sadzieb u kľúčovej svetovej meny-amerického dolára. Ten proces sa zdá dlhodobý a bude mať významný vplyv na mnoho trhových faktorov. Jednak bude sťahovať voľné zdroje z kapitálových búrz na refinancovanie zahraničného dlhu USA, jednak bude posilňovať výmenný kurz tejto meny. Pravdepodobným výsledkom bude postupné znižovanie efektov vyplývajúca zo zavádzaných colných bariér, ktorých účinnosť prinesie do zahraničného obchodu faktické znižovaniu kurzu napr. eura alebo jüanu, jednak USA bude strácať na svojej vlastnej konkurencieschopnosti, no nakoniec aj na medzinárodnej dôveryhodnosti, čo sa zasa môže dotknúť aj hodnoty dolára a jeho pozície na kapitálových obchodoch.

Neprehliadnite

Otvorená ekonomika

Slovensko sa nemôže spoliehať na to, že sa ho obchodná vojna dotkne len okrajovo. „Približne 95 percent nášho HDP je exportovaných a prakticky všetko čo ekonomika spotrebúva, sa dováža. Sme teda na zahraničnom obchode bytostne závislí,“ dodáva Peter Baláž.

Zavádzanie ciel medzi Čínou a USA malo na Európu doteraz len marginálny vplyv. „Akonáhle sa však objavuje hrozba zavedenia ochranného cla na dovoz automobilov do USA, môže byť celý vývoj výrazne dramatickejší. Autá totiž tvoria takmer štvrtinu slovenského vývozu, pričom ide najmä o export SUV na americký trh,“ vysvetľuje Peter Baláž.

Pokiaľ skutočne príde k otvorenej obchodnej vojne, dotkne sa to nielen slovenskej ekonomiky ale aj slovenských investorov. „Akciové trhy by odhadom mohli klesnúť o viac ako 10%,“ myslí si Martin Kaňa, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky.

Dá sa na tom aj zarobiť

Investorov by sa to dotklo hlavne v prípade, ak majú svoje peniaze uložené vo fondoch, ktorých portfólio pozostáva najmä z akcií. Určite by sa však nemali plašiť a vyberať svoje peniaze.

„V čase, keď trhy klesajú, je vhodné dodatočne investovať. Ak by obchodná vojna, alebo iný faktor, nasmerovali ekonomiku do recesie, pri aktívne riadených fondoch zmeníme zloženie portfólia. Tým zmiernime negatívny efekt poklesu trhov, či ho dokonca využijeme v prospech podielnika. Aj na poklese cien aktív, ak ide o dlhodobejší trend, sa dá totiž profitovať,“ vysvetľuje Martin Kaňa. Ako dlho bude obchodná vojna trvať, sa dnes neodvažuje nikto odhadovať. Podľa Petra Baláža to bude závisieť od viacerých faktorov. Dôležité bude, kedy si politici uvedomia, že zavádzanie nových colných opatrení zaplatí vo vyšších cenách domáci spotrebiteľ. Výsledkom môže byť spomalenie celkového tempa ekonomického rastu, ale aj razantný presun zahraničných investícií od aktívnych účastníkov konfliktu do iných krajín. V konečnom dôsledku to bude znamenať pokles zamestnanosti, rast dlhov i sociálneho napňtia.
„Pokiaľ by došlo k dohode strán a zredukovaniu napätia, akciové trhy by následne vzrástli odhadom o päť až desať percent. Výhľadovo sme skôr optimisticky naladení a predpokladáme, že akciové trhy budú stúpať vplyvom slušného tempa rastu najmä americkej ekonomiky,“ tvrdí Martin Kaňa.

Prečo vznikla obchodná vojna

Vzniku konfliktu hlavne medzi USA a Čínou predchádzali dlhodobé globálne procesy nepriaznivé pre americkú ekonomiku. Išlo o deficit v obchodnej bilancii USA v ročnom objeme okolo pol bilióna dolárov. Výsledkom bola postupná strata medzinárodnej konkurencieschopnosti firiem v USA, ktoré sa sťahovali do krajín s lacnejšou pracovnou silou a veľkou zásobou surovín.

V roku 2009 vytlačila Čína USA z pozície exportérskej svetovej jednotky. Až do roku 2015, kedy lacné spotrebné tovary a elektroniku začala striedať špičková elektronika, moderné výrobné zariadenia a export automobilov, čo boli nosné komodity pre americký trh, nevnímali USA nastupujúcu dominanciu Číny ako vážny problém.

V relatívne krátkom období však Čína zúročila svoju dlhodobú rozvojovú stratégiu nadpriemerne koncentrovanú na investície do vedy, výskumu a vzdelávania (na vedu a výskum dáva asi 2,5 percenta HDP, čo je 4 až 5 krát viac ako SR) a jej výsledkom boli dynamické zmeny v štruktúre vlastnej produkcie smerom k vysokým technológiám, čo sa zákonite prejavilo aj v diverzifikácii jej exportu.

Medzinárodná hospodárska súťaž sa tak stále viac presúvala do boja o technologickú nadvládu a USA začalo byť vytláčané zo svojich dominantných pozícií, nakoľko vývoz tovarov s vysokou pridanou hodnotou a služieb bol preň garanciou udržovania vývoja vlastnej obchodnej bilancie v akceptovateľnej polohe. Už teraz sa ukazuje, že ak nepríde k zásadným celoplošným hospodárskym reformám ani táto ekonomika neodolá invázii ázijského tovaru a jej dlhová pozícia sa bude aj naďalej zhoršovať. Aj súčasné zavádzanie ciel a iných protipoatrení má len dočasný účinok a ani USA , ale ani EÚ nemajú dostatočné rezervy vo vlastnej spotrebe alebo v oblasti zásadných inovácií či unikátnych výrobkov, aby mohli tento vývoj, bez zásadných vnútorných hospodárskych reforiem, v dohľadnej dobe j zvrátiť.

Zdroj: Peter Baláž

Turbulentnejšie obdobie vs. nové portfólio

Prvá penzijná správcovská spoločnosť prináša od septembra aj novú štruktúru fondov. Reflektuje tak na vývoj na trhu rovnako ako aj na správanie investorov, ktorí sú na Slovensku stále ešte väčšinou konzervatívni. „Pre inováciu našej ponuky fondov sme sa rozhodli z viacerých dôvodov. Naším cieľom je zjednodušiť portfólio fondov a uviesť na trh komplexnú ponuku pre každý typ investora. Chceme sa výrazne odlíšiť od konkurencie a ponúknuť ľuďom unikátne investičné riešenia, ktoré nenájdu nikde inde. Pri tvorbe novej ponuky sme sa zamerali na klientmi najviac žiadané portfóliá fondov. Vďaka svojej jedinečnosti by mali naplniť aktuálne potreby a očakávania začínajúcich i pokročilých investorov. Veríme, že táto zmena prinesie osvieženie pre nových klientov a ocenia ju i naši súčasní investori,“ dodáva Martin Kaňa.

Do portfólia fondov tak pribudol Stabilný fond o.p.f. pre krátkodobé riešenia a Aktívni fond vhodný na pravidelné a dlhodobé investovanie.

O Petrovi Balážovi
Prof. Ing. Peter Baláž, PhD je vedúcim Katedry medzinárodného obchodu na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. Dlhé roky sa venuje čínskej ekonomike, napísal napríklad knihu Čínska ekonomika: Nová dimenzia globalizácie svetového hospodárstva.

O Martinovi Kaňovi
Ing. Martin Kaňa je predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky, správ. spol., a.s. a Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky, d.s.s., a.s. Vysokú školu vyštudoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave na Fakulte podnikového manažmentu. V rokoch 2010 až 2017 v Poisťovni Slovenskej sporiteľne, a.s. Vienna Insurance Group zastával pozíciu generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva. Predtým pôsobil na viacerých postoch v bankovom sektore a sektore kapitálového trhu.
 
Poštová banka pôsobí na slovenskom trhu už 25 rokov a zamestnáva viac ako 1 500 ľudí po celom Slovensku. S viac ako miliónom klientov patrí v oblasti retailu k najsilnejším bankám. Jej vlastnú sieť tvorí 53 pobočiek, 216 bankomatov a svoje služby poskytuje aj na viac ako 1 500 poštách po celom Slovensku. Jej klienti majú k dispozícii viac ako 7 000 miest na výber hotovosti. Štandardnú ponuku bankových produktov a služieb dopĺňajú poistné produkty, podielové fondy a dôchodkové sporenie v druhom pilieri.

PR servis

 
Zdroj: Poštová banka, Foto: Shopify Partners, burst.shopify.com