Archív

06.06.2003 - Od 1. 1. 2000 je daňové odpisovanie nehmotného majetku upravené v § 26 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a v plnom rozsahu nadväzuje na úpravu stanovenú v § 28 ods. 3 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (platného do 31. 12. 2002) a postupy účtovania pre podnikateľov, podľa ktorých sa nehmotný (investičný) majetok odpíše najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania, pričom si účtovné jednotky zostavujú samostatne svoj účtovný odpisový plán a pre vyčíslenie ročnej výšky odpisov si samé určujú postupy odpisovania. To znamená, že účtovný spôsob odpisovania nehmotného (investičného) majetku je záväzný aj pre daňové účely. Nie je teda správny názor, že daňový zákon neakceptuje technické zhodnotenie nehmotného majetku. Zákon o daniach z príjmov osobitne neupravuje odpisovanie nehmotného majetku, ale priamo odkazuje na zákon o účtovníctve.

Ustanovenie § 26 ods. 7 zákona o daniach z príjmov definuje nehmotný majetok, pričom za nehmotný majetok považuje aj technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku vyššie ako 20 000 Sk, po 1. 1. 2003 vyššie ako 30 000 Sk. To znamená, že technické zhodnotenie v tomto prípade je nehmotným majetkom, ktorý sa odpíše podľa § 26 ods. 8 zákona o daniach z príjmov najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania opäť v súlade s účtovnými predpismi.

Upozorňuje sa na skutočnosť, že technické zhodnotenie nehmotného majetku (SW) nemôže predĺžiť dobu jeho odpisovania. Zákon o účtovníctve jednoznačne ukladá povinnosť odpísať nehmotný majetok najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania, bez ohľadu na technické zhodnotenie. To znamená, že v zostávajúcich rokoch odpisovania je potrebné upraviť výšku ročného odpisu tak, aby nehmotný majetok vrátane technického zhodnotenia sa odpísal do piatich rokov. Pretože sa podľa § 8 zákona o účtovníctve postupy odpisovania v priebehu účtovného obdobia nesmú meniť, výšku odpisov nemožno upraviť v roku vykonania technického zhodnotenia, ale až v nasledujúcom roku.

06.06.2003 - Z pohžadu DPH

Novela zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskor?ích predpisov (zákon č. 511/2002 Z. z.) upravila v § 4 ods. 5 mo?nos? platiteža odpočíta? daň via?ucu sa na kúpnu cenu tovaru a nehnutežnosti, ktoré kúpil najneskôr 12 mesiacov pred dňom, keď sa stal platitežom a daň via?ucu sa na cenu za oprávnenie na výkon práva priemyselného vlastníctva a na cenu za oprávnenie pou?i? dielo vrátane programového vybavenia, ktoré nadobudol najneskôr 12 mesiacov pred dňom, keď sa stal platitežom. Daň pri uvedenom majetku, ktorý je odpisovaný podža zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskor?ích predpisov, platitež zní?i o sumu dane zodpovedajúce odpisu podža ročnej percentuálnej odpisovej sadzby. Platitež nemô?e odpočíta? daň, ak majetok nepou?ije na uskutočňovanie zdanitežných plnení ako platitež, t. j. tento majetok musí vyu?íva? na uskutočňovanie zdanitežných plnení po dni účinnosti registrácie platiteža. Odpočíta? daň si mô?e platitež za podmienok podža § 20, § 20a, § 21 a § 48, pričom za daňový doklad sa pova?uje doklad o nadobudnutí uvedeného majetku od platiteža za cenu s daňou. Pri dovezenom tovare sa za daňový doklad pova?uje písomné colné vyhlásenie. Platitež si odpočíta daň v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa splnili v?etky podmienky na odpočítanie dane (§ 20a zákona o DPH).

Z uvedeného teda vyplýva, ?e platitež si uplatní odpočítanie DPH z kúpnej ceny tovaru a z tejto ceny vypočíta ročný percentuálny odpis (rovnomerný) a o túto sumu poní?i DPH, ktorú má vyúčtovanú dodávatežom tohto plnenia ? platitežom na doklade o nadobudnutí tovaru.

Ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o DPH jednoznačne uvádza, ?e platitež pri odpočítaní dane vychádza z kúpnej ceny tovaru a nie zo vstupnej ceny určenej podža zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskor?ích predpisov.

Z pohžadu účtovného

V otázke spoločnos? nepí?e, v ktorom roku čas? podniku kúpila. Predpokladá sa v?ak, ?e e?te v roku 2002. Podža Účtovej osnovy pre podnikatežov platnej do 31. 12. 2002 na účte 097 ? Opravná polo?ka k nadobudnutému majetku sa účtuje v prípade prevodu majetku z vlastníctva ?tátu na právnické alebo fyzické osoby podža privatizačných zákonov a pri predaji podniku, pokiaž sa nevykonáva individuálne precenenie jednotlivých zlo?iek majetku. Opravná polo?ka je rozdiel medzi kúpnou cenou pri predaji alebo cenou dosiahnutou vydra?ením a hodnotou majetku, ktorou sa ocenil v účtovníctve privatizovaného subjektu alebo predávajúceho zní?enou o prevzaté záväzky. Účet 097 mô?e ma? podža svojho charakteru aktívny alebo pasívny zostatok. Majetok na príslu?ných majetkových účtoch sa pritom ocení zostatkovou cenou z účtovníctva privatizovaného subjektu alebo predávajúceho.

Ak sa individuálne precenenie jednotlivých zlo?iek majetku nevykonáva, zaúčtuje sa opravná polo?ka k majetku na účte 097 ? Opravná polo?ka k nadobudnutému majetku. Do opravnej polo?ky sa nezahŕňa cena pozemkov, ktorá sa zaúčtuje na účet 031 ? Pozemky v dohodnutej cene, pokiaž nie je cena pozemkov dohodnutá oddelene, zaúčtujú sa pozemky v ocenení podža v?eobecne záväzného právneho predpisu.

Nadobúdatež mô?e majetok dodatočne individuálne preceni? na základe odborného odhadu a to len do vý?ky kúpnej ceny, alebo ceny dosiahnutej vydra?ením a o výsledok precenenia upravi? opravnú polo?ku. Dodatočné precenenie sa mô?e vykona? najneskor?ie do termínu uzavierania účtovných kníh, pokiaž od nadobudnutia majetku do uzatvorenia účtovných kníh neuplynú tri mesiace, mo?no vykona? precenenie aj v nasledujúcom účtovnom období. Dodatočné precenenie sa musí týka? v?etkého takto obstaraného majetku s výnimkou pohžadávok, prechodných účtov aktív a účtov peňa?ných prostriedkov.

Opravná polo?ka k nadobudnutému majetku sa odpisuje do nákladov, príp. výnosov pravidelne počas 15 rokov od nadobudnutia investičného majetku, a to nepriamo prostredníctvom oprávok, t .j. účtu 098 ? Oprávky k opravnej polo?ke k nadobudnutému majetku. Pri jej úplnom odpísaní sa vypustí z účtovníctva, t. j. zaúčtuje sa v prospech, príp. na ?archu účtu 097 ? Opravná polo?ka k nadobudnutému majetku. Neodpísaná čas? opravnej polo?ky k nadobudnutému majetku sa jednorazovo odpí?e podža povahy do nákladov alebo výnosov v prípade predaja alebo vkladu celého súboru majetku. V prípade predaja alebo vkladu časti investičného majetku, ku ktorému sa opravná polo?ka via?e, sa odpí?e pomerná čas? opravnej polo?ky podža povahy do nákladov alebo výnosov.

Na základe uvedeného, zakúpený majetok (DHIM, HIM) buď individuálne spoločnos? precení na kúpnu cenu a bude potom odpisova? z tejto kúpnej ceny, ktorá je pre spoločnos? zároveň obstarávacou cenou. Ak niektorý HIM ocení cenou ni??ou ako 20 000 Sk, potom ho mô?e zaúčtova? ako DHIM a následne jednorazovo odpísa? do nákladov. Precenenie HIM na DHIM musí zdôvodni? a preukáza?.

V prípade, ?e individuálne precenenie majetku spoločnos? nevykoná, ale ho vo svojom účtovníctve zaúčtuje v účtovnej hodnote predávajúceho, teda u predávajúceho je to zostatková cena a u spoločnosti je táto cena cenou obstarávacou, potom rozdiel medzi účtovnou cenou a kúpnou cenou, ale celého zakúpeného majetku (nie je mo?né opravnú polo?ku rozdeli? na OP k DHIM a OP k HIM), zaúčtuje na účet 097 a postupne počas 15 rokov odpí?e do nákladov. Účtovný predpis odpisu účtu 097 (1/15) v be?nom roku bude nasledovný: 557/098. Ak zostatková cena niektorého HIM bude ni??ia ako 20 000 Sk, potom takýto majetok mô?e preradi? do DHIM.

06.06.2003 - Hneď na úvod je potrebné poznamenať, že zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) len zatrieďuje príjmy z prenájmu do príslušnej kategórie na účely zdanenia. V žiadnom prípade ZDP neurčuje podmienky, za ktorých sa môže uskutočňovať prenájom. Ak daňovník uskutočňuje taký prenájom, na činnosť ktorého sa vyžaduje živnostenské oprávnenie, potom ide o príjem podľa § 7 zákona, t. j. o príjem z podnikania. Ak sa poskytuje prenájom, na ktorý sa živnostenské oprávnenie nevyžaduje, potom príjem z prenájmu sa na účely zdanenia považuje buď za príjem podľa § 9 ZDP alebo za príjem podľa § 10 ZDP (ak ide o príležitostný prenájom hnuteľných vecí). Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom. Zákon nedefinuje, čo sa považuje za základné služby. Takýmito službami môžu byť najmä dodávka elektriny, tepla, vody, plynu, odvoz odpadu. To znamená, že ak daňovník poskytne voľný byt do dlhodobého prenájmu inej osobe, na takýto prenájom sa nevyžaduje živnosť, pretože vlastník bytu neposkytuje nájomcovi iné než základné služby. Ak však ide o prenájom bytu na účely ubytovania turistov, kde sa okrem základných funkcií poskytujú aj iné služby, napr. zabezpečuje sa posteľná bielizeň, hygienické potreby, kuchynský riad, stráženie a pod., ide o činnosť, na ktorú sa – je názorom, vyžaduje živnostenské oprávnenie. Podľa vyhlášky č. 419/2001 Z. z. za poskytovanie ubytovania na základe živnostenského oprávnenia sa považuje aj poskytovanie ubytovania v súkromí. Ubytovanie v súkromí predstavuje ubytovanie hostí (turistov) v izbách rodinných domov, alebo sa na tento účel poskytuje celý objekt, napríklad dom (prázdninový dom), chalupa, chata. Podľa toho, čo je uvedené v otázke, sa usudzuje, že ide o ubytovanie v súkromí, na ktoré sa vyžaduje živnostenské oprávnenie a príjem z tejto činnosti je príjmom podľa § 7 ZDP.

04.06.2003 - Súčasná vládna koalícia úpravou legislatívy a snahou prispôsobiť sa európskym štandardom tvorí zdravšie investičné prostredie pre zahraničných investorov. To sa značne prejavovalo aj na posilňovaní slovenskej koruny, keďže sa zvyšoval aj objem obchodov s menou SKK, hlavne po výsledkoch posledných volieb a taktiež po úspešnom referende o vstupe SR do EÚ. Trend rastu hodnoty slovenskej koruny pokračuje aj naďalej, vďaka pozitívnemu vývoju hospodárstva SR. Vstup SR do EÚ je rozhodnutý na rok 2004. Predbežné predpoklady vstupu SR aj do európskej menovej únie (SKK nahradí EUR) sú na rok 2008. To znamená, že do tohto obdobia sa má úroveň slovenskej ekonomiky čo najviac priblížiť úrovni ekonomík štátov v EÚ. Takže ak sa nestane nič závažné, čo by ovplyvnilo vstup SR do EÚ, slovenská koruna by mala aj naďalej posilňovať. Ak by ste mali záujem do tohto obdobia finančné prostriedky dosiahnuté z odpredaja nehnuteľnosti použiť, radíme Vám prekonvertovať ich na SKK. Dôležitým faktorom vo Vašom rozhodovaní je aj to, že v súčasnom období banky pôsobiace na Slovensku poskytujú vyššie zhodnotenie na vklady v SKK, ako v EUR. Ak sa rozhodnete pre konverziu z EUR na SKK a pre následné zhodnocovanie, radíme Vám korunové peňažné, alebo dlhopisové fondy, ktorých podielové listy predávajú správcovské spoločnosti.

Výhody:
-zhodnotenie cca 2-4% nad úroveň zhodnocovania v bankách
-časovo neobmedzený prístup k finančným prostriedkom
-ročný vynos do 50.000,-Sk nepodlieha dani z príjmu, po troch rokoch akákoľvek výška výnosu nie je zdaňovaná.

04.06.2003 - V období hlavne od výsledkov posledných volieb nastalo výrazné posilňovanie SKK nielen voči USD, ale aj voči EUR. Toto posilňovanie spôsobovala pozitívna úprava slovenskej legislatívy pre zahraničných investorov. Začali plynúť zahraničné investície na slovenský trh a zlepšovali sa ekonomické parametre SR. Taktiež pozitívny vplyv mali výsledky referenda o vstupe SR do EÚ. Na oslabovanie USD voči SKK malo vplyv aj výrazné zhoršenie ekonomických výsledkov USA, čo malo vplyv aj na vývoj ekonomík štátov sveta patriacich do najvyspelejších regiónov, ako EÚ a východná Ázia. Počas trvania vojnového konfliktu v Iraku u investorov prakticky vôbec nezohrávali hlavnú rolu ekonomické ukazovatele a hospodárske výsledky, ale priebeh vojny. Ten mal po úspešnom obsadzovaní strategických miest Iraku výrazný vplyv na vývoj akciových indexov, čiže začali rásť. Až po ukončení vojnového konfliktu začali investori zohľadňovať iné aspekty, ako vývoj vojny. Začala sa prejavovať neistota ohľadne ďalšieho vývoja americkej ekonomiky. Avšak veľmi veľký vplyv budú mať hospodárske výsledky spoločností za prvý kvartál a vývoj celkovej ekonomickej situácie v USA. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že ekonomika ožíva.

Vo vývoji SKK voči USD zohrá rolu hlavne to, ako rýchlo sa bude vyvíjať slovenská ekonomika voči americkej. To znamená, že ak by ekonomika SR napredovala rýchlejšie, ako americká, tak aj SKK voči USD by mala posilňovať. Snahou Národnej Banky Slovenska z blížiacim sa vstupom SR do EÚ bude dosahovať mierne posilňovanie SKK voči USD aj EUR. Avšak na tak krátke obdobie jún až júl si nedovolíme stanoviť prognózu vývoja USD voči SKK.

03.06.2003 - Možno povedať, že náklady na demontáž regálov by sa mali účtovať do obstarávacej ceny nových regálov, pretože hmotný investičný majetok obstaraný kúpou sa oceňuje obstarávacou cenou. Obstarávacia cena je cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov spojených s jeho obstaraním. Účtová osnova pre podnikateľov, ktorá je platná do 31. 12. 2002 (od 1. 1. 2003 bude v platnosti nová účtová osnova) v čl. VII účtová trieda 0-Investičný majetok vymedzuje, ktoré náklady nemožno považovať za náklady spojené s obstaraním hmotného investičného majetku. Keďže náklady na demontáž tam nie sú uvedené, budú teda súčasťou obstarávacej ceny nového HIM. I keď v praxi je možné stretnúť sa s názorom účtovníkov, že náklady na demontáž by sa mali účtovať priamo do prevádzkových nákladov, možno však odporúčať účtovným jednotkám, aj tento náklad zahrnúť do obstarávacej ceny HIM. Účtovné jednotky sa tak vyhnú prípadným možným problémom pri daňovej kontrole.

03.06.2003 - Predpokladá sa, že ide o výnosy z operatívneho prenájmu, pretože u finančného lízingu z hľadiska dane z príjmov v roku 2002 nedošlo k zmene. Odpoveď sa bude však dotýkať tak príjmu z operatívneho prenájmu, ako aj príjmu z finančného prenájmu, pretože ide o nájomné, o ktorom sa účtovalo v roku 2001, v ktorom tieto dva druhy nájomného boli z hľadiska dane z príjmov posudzované rovnako.

Pri odpovedi sa bude vychádzať z ustanovenia § 23 ods. 3 písm. g) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pri zisťovaní základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie sa hospodársky výsledok zníži o sumy, ktoré neboli prijaté do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy podľa § 24 ods. 3, a zvýši o tieto sumy v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.

Nájomné je položkou uvedenou v § 24 ods. 3 zákona o daniach z príjmov. Podľa znenia § 24 ods. 3 písm. f) platného v roku 2001 sa toto ustanovenie vzťahovalo tak na finančný prenájom, ako aj na operatívny prenájom. Ak teda v uvedenom prípade nájomné zúčtované do výnosov v roku 2001 nebolo do konca roka, t. j. do 31. 12. 2001 aj zaplatené, o neprijatú sumu nájomného je potrebné v súlade s § 23 ods. 3 písm. g) znížiť hospodársky výsledok na riadku 260 daňového priznania. Keďže nájomné zúčtované v roku 2001 je položkou podľa § 24 ods. 3 zákona o daniach z príjmov, do základu dane sa zahrnie až v tom zdaňovacom období, v ktorom bude uhradené. Pretože k úhrade nájomného nedošlo ani v roku 2002, suma nájomného zúčtovaná do výnosov v roku 2001 nebude súčasťou základu ani v roku 2002. Uvedené vyplýva aj z usmernenia Ministerstva financií SR č. 16 045/2002-72, uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 13/2002.

Zmena v posudzovaní nájomného nastala až v roku 2002. Zákon č. 473/2002 Z. z. s účinnosťou od 29. augusta 2002 upravil ustanovenie § 24 ods. 3 písm. f) v dvoch prípadoch. V prvom prípade vypustil z tohto ustanovenia slovo „nájomné“, to znamená, že od účinnosti novely sa § 24 ods. 3 písm. f) na operatívny prenájom nevzťahuje. Pre uznanie nájomného do daňových výdavkov pri operatívnom prenájme sa preto nebude vyžadovať zaplatenie a nebude sa uplatňovať ani limit nájomného. Limit nájomného a podmienka zaplatenia sa pri operatívnom prenájme neuplatní za celé zdaňovacie obdobie počnúc zdaňovacím obdobím roka 2002. Druhou zmenou v ustanovení § 24 ods. 3 písm. f) zákona o daniach z príjmov je zvýšenie limitu nájomného pri automobiloch uvedených v bode 1 tohto ustanovenia zo sumy 550 000 Sk na sumu 950 000 Sk. Rovnako, aj v tomto prípade sa zvýšený limit nájomného uplatní pri výpočte nájomného za celé zdaňovacie obdobie počnúc zdaňovacím obdobím roka 2002.

30.05.2003 - Slovenský kapitálový trh ponúka možnosť investovať finančné prostriedky do podielových fondov, ktorých podielové listy predávajú správcovské spoločnosti. Správcovské spoločnosti sú právnické subjekty s licenciou udelenou Ministerstvom financií SR. Podmienky vzniku a spôsob pôsobenia správcovských spoločností na Slovensku ustanovuje zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní. Na dodržiavanie uvedeného zákona priamo dohliada Úrad pre finančný trh (UFT), ako orgán štátnej správy vykonávajúci dozor nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom. V prípade porušenia zákonov je oprávnený ukladať sankcie podľa zákona o kolektívnom investovaní. Podielový fond je subjekt bez právnej subjektivity, pôsobiaci pri správcovskej spoločnosti ako jej účtovno-organizačná jednotka. Predstavuje majetok podielnikov, ktorý závisí od hodnoty vydaných a vrátených podielových listov. V každom podielovom fonde, ktorý spravuje, vedie účtovníctvo oddelene od svojho majetku a nemôže majetok v podielovom fonde použiť na zabezpečenie svojich záväzkov. Správcovskej spoločnosti pripadá za správu podielového fondu určitá odplata (max. 4% ročne z čistého objemu majetku fondu).

Princíp podielových fondov teda spočíva v zhromažďovaní finančných prostriedkov od klientov a následnom investovaní správcovskou spoločnosťou. Správcovská spoločnosť investuje nazhromaždené finančné prostriedky v súlade s investičnou stratégiou príslušného fondu, ktorú presne stanovuje štatút podielového fondu, schválený štátnym orgánom - Úradom pre finančný trh. Najzákladnejšie rozdelenie investičnej stratégie fondov je na peňažné, dlhopisové a akciové. Účinná metóda podstatne znižujúca rizikovosť podielového fondu je zákonom stanovená diverzifikácia (rozloženie) investovaného kapitálu, t.j. v majetku fondu sa môžu nachádzať cenné papiere jedného emitenta (subjekt vydávajúci cenne papiere do predaja) maximálne vo výške 10-tich % z celkového objemu majetku podielového fondu. To znamená, že aby došlo ku krachu podielového fondu, respektíve k poklesu hodnoty podielu na nulu, musela by hodnota všetkých aktív nachádzajúcich sa v majetku podielového fondu klesnúť na nulu, čo je veľmi malá pravdepodobnosť. Ak by nastala situácia, že skrachuje správcovská spoločnosť, podielnika sa to nijakým spôsobom nedotýka, keďže majetok podielového fondu je oddelený od majetku spoločnosti spravujúcej daný fond. UFT v tomto prípade rozhodne buď o speňažení majetku podielového fondu a následnom vyplatení podielnikov, alebo daný podielový fond prejde pod správu inej správcovskej spoločnosti.

Ďalšou zárukou a ochranou pre samotných podielnikov je depozitár. Depozitárom správcovskej spoločnosti a podielových fondov môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky so sídlom v Slovenskej republike, ktorá má povolenie vykonávať funkciu depozitára. Depozitár dohliada aj na dodržiavanie zákonných ustanovení bezprostredne sa dotýkajúcich činnosti podielových fondov (oceňovanie majetku v podielových fondoch, dodržiavanie pravidiel obmedzenia a rozloženia rizika, atď.). Depozitár koná samostatne a výlučne v záujme podielnikov podielových fondov. Majetok v podielovom fonde a majetok správcovskej spoločnosti tvorený cennými papiermi a peňažnými prostriedkami musí byť zverený depozitárovi do úschovy.

Základná charakteristika jednotlivých podielových fondov podľa investičnej stratégie:

Peňažné podielové fondy:
Patria do kategórie najmenej rizikových podielových fondov, keďže finančné prostriedky nazhromaždené od klientov sú následne investované do nástrojov peňažného trhu (bankové produkty), alebo sú v malej miere nakúpené dlhopisy (pevne úročené cenné papiere). Pri zachovaní referenčnej meny (klient investuje v rovnakej mene ako podielový fond) sa zhodnotenie pohybuje na úrovni cca 2-3% nad úrovňou zhodnotenia bankovými produktmi, nie je však zaručené. V prípade investície v inej mene, ako je referenčná, treba rátať s kurzovými rozdielmi. Odporúčame investovať do korunových peňažných podielových fondov, keďže s blížiacim sa vstupom SR do EÚ sa očakáva mierne posilňovanie SKK voči USD a EUR, v ktorých, okrem SKK, najčastejšie investujú podielové fondy na Slovensku.

Odporúčaná doba investície do peňažných podielových fondov je približne minimálne na 1 rok.

Dlhopisové podielové fondy:
V prípade dlhopisových podielových fondov je prevažná časť finančných prostriedkov investovaná do dlhopisov (štátnych, podnikových a komunálnych) a ostatná na bankových účtoch. Dlhopisové podielové fondy sa taktiež zaraďujú do kategórie nízkorizikových fondov, keďže dlhopisy sú pevne úročené cenné papiere. Do majetku fondu sú nakupované dlhopisy podnikov a štátov s vysokým ratingovým hodnotením, čo poukazuje na vysokú pravdepodobnosť platobnej schopnosti.

Vzhľadom k predpokladanému vývoju kurzu SKK, odporúčame korunové a dlhopisové podielové fondy.

Odporúčaná doba investície do dlhopisových podielových fondov je minimálne od 1 do 2 rokov.

Akciové podielové fondy:
Patria do kategórie najrizikovejších podielových fondov s tým, že investor z dlhodobejšieho časového horizontu, minimálne na 5 až 10 rokov, môže očakávať aj najvyššie zhodnotenie. Už trojročné recesie akciových trhov spôsobili výrazný pokles cien akcií spoločností z najvýznamnejších regiónov sveta (USA, Európska únia, východná Ázia) . To znamená, že momentálne je možné relatívne lacno nakúpiť a je len otázkou času, kedy dôjde k ustáleniu recesii na akciových trhoch a následne k ich oživovaniu. Ak zoberieme do úvahy vývoj akciových indexov z minulosti, pri investícii na 5 až 10 rokov, investor nikdy nebol v strate a jeho zisky dosahovali cca 15-25% p.a.. Na druhej strane pri investíciách na akciových trhoch, vývoj z minulosti nikdy nie je zárukou budúceho vývoja.

Okrem zhodnotenia zväčša nad úrovňou bankových vkladov je veľkou výhodou podielových fondov neobmedzená disponibilita s investíciou, oslobodenie ročného výnosu (rozdiel medzi nákupnou a predajnou hodnotou podielových listov) do výšky 50.000,-Sk od dane z príjmu, vo výške 15%. Pri odpredaji podielových listov po troch rokoch odo dňa nadobudnutia je akákoľvek výška výnosu nezdanená.

Pri rozhodovaní medzi podielovými fondmi Vám môžu pomôcť rozdielne vstupné a výstupné poplatky, výška minimálnej investície a taktiež história daného fondu.

29.05.2003 - V súčasnom období banky pôsobiace na slovenskom bankovom trhu poskytujú prostredníctvom svojich produktov relatívne nízke zhodnotenie finančných prostriedkov. Najvyššie zúročenie Vám poskytne Banka Slovakia. Táto banka patrila medzi najmenšie banky na Slovensku, avšak Národná Banka Slovenska schválila predaj majoritného podielu akcii - 60%, rakúskej spoločnosti BASL Beteiligungverwaltungs GmbH, ktorá patrí do finančnej skupiny Meinl Bank, čo je zárukou väčšej stability.

Z bankových produktov si Vám dovoľujeme dať do pozornosti aj ING konto od ING bank (info. na www.ing.sk).

Slovenský kapitálový trh okrem bankových produktov ponúka možnosť investovať finančné prostriedky do podielových fondov, ktorých podielové listy predávajú správcovské spoločnosti.

Podielové fondy sa rozdeľujú podľa investičného zamerania na peňažné, dlhopisové a akciové podielové fondy, ktorých podielové listy predávajú správcovské spoločnosti. Peňažné a dlhopisové podielové fondy patria do kategórie nízkorizikových produktov, keďže je investovane do nástrojov peňažného trhu (bankové produkty), alebo sú nakúpené dlhopisy (pevne úročené cenné papiere). Doporučujeme Vám korunové peňažné a dlhopisové fondy, čím obídete riziko vývoja kurzov cudzích mien oproti slovenskej korune. Tieto podielové fondy zhodnocujú cca o 2-3% (p.a.) nad úroveň ročných úrokových sadzieb, ktoré poskytujú banky.

Ďalšou z možností sú akciové podielové fondy. Trojročné obdobie recesií akciových trhov spôsobili výrazný pokles cien akcií. To znamená, že momentálne je možné relatívne lacno nakúpiť a je len otázkou času, kedy dôjde k ustáleniu recesií na akciových trhoch a následne k ich oživovaniu. Ak investujete na časový horizont od troch a viac rokov, je veľký predpoklad, že zarobíte. Priemerné ročné zhodnotenie financií vyplývajúce z investovania do akciových podielových fondov (na obdobie min. 3 až 5 rokov) z minulosti sa pohybovalo okolo 15-20%, avšak treba brať do úvahy, že v prípade podielových fondov vývoj z minulosti nikdy nie je zárukou budúceho vývoja.

Veľkou výhodou podielových fondov je neobmedzený prístup k finančným prostriedkom (je možné kedykoľvek vkladať, aj vyberať) a taktiež zdaňovanie. Ročný výnos do 50.000,-Sk vyplývajúci z odpredaja podielových listov je oslobodený od dane z príjmu (banky Vám úrokový výnos zdania 15%). Na Slovensku pôsobí viac správcovských spoločností. Pri rozhodovaní medzi nimi Vám môžu pomôcť rozdielne vstupné a výstupné poplatky, výška minimálnej investície a taktiež história daného fondu.

V súčasnom období môže byť veľmi výhodná aj investícia do realít. Ak Vaše investičné možnosti (výska investície) nezodpovedajú súčasným cenám realít, najlepšou alternatívou je realitný podielový fond, kde by ste sa mohli, ako drobný investor, zúčastňovať na obchodoch s realitami. Slovenský kapitálový trh zatiaľ neponúka takýto druh podielového fondu, ale v krátkom období sa chystá sprostredkovateľská spoločnosť InvestAge, a.s. (www.investage.sk) dať do ponuky aj možnosť kúpy podielových listov takéhoto fondu.

29.05.2003 - Spoločnosť OVB - Vermögensberatung AG vznikla v roku 1970 v Kolíne, vychádzajúc z myšlienky rozsiahleho individuálneho a kvalifikovaného investičného a finančného poradenstva pre privátnych klientov - občanov. V polovici roku 2002 je spoločnosť zastúpená okrem Nemecka v ďalších jedenástich európskych krajinách. Táto spoločnosť sa zaoberá investičným poradenstvom a v súčasnosti má cca 2 milióny klientov z celej Európy.

Niektoré bližšie údaje o spoločnosti OVB(k 31.3.2002):
Rok založenia: 1970
Právna forma: akciová spoločnosť
Obchodná činnosť: sprostredkovanie produktov v oblasti poistenia, kapitálových vkladov a stavebného sporenia rôznych partnerských spoločností

Základné imanie: 10.761.000,00 Euro

Majitelia kmeňových akcií:
podielový holding Deutscher Ring Beteiligungsholding GmbH, Hamburg 50,2 %
Deutscher Ring Financial Services GmbH, Hamburg 19,8 %
IDUNA Vereinigte Lebensversicherung a.G., Hamburg 15,0 %
Volksfursorge Deutsche Lebensversicherung AG Hamburg 15,0 %

Majitelia prioritných akcií:
Externí a Interní spolupracovníci 85,0 %
Podielový holding DR-Beteiligungsholding 8,0 %
DR-Financial Services 3,0 %
IDUNA Leben 2,0 %
Vofu Leben 2,0 %

Zahraničné dcérske spoločnosti:
OVB Allfinanzvermittlung GmbH, Rakusko
OVB Vermogensberatung (Schweiz) AG, Svajciarsko
OVB Polska Allfinanz z.o.o., Polsko
OVB Allfinanz s.r.o., Ceska republika
OVB Allfinanz Slovensko s.r.o., Slovensko
OVB Allfinanz KFT, Madarsko
OVB Hellas GmbH & Co. KG, Grecko
OVB Allfinanz Croatia d.o.o., Chorvatsko
OVB Allfinanzvermittlungs GmbH Sede Secondaria Italia, Taliansko

Ročný zisk akciovej spoločnosti OVB:
(pred zdanením; k 31. 12. 2001)
2001 - 11,8 mil. Euro
2000 - 6,7 mil. Euro
spolu nárast voči roku 2000 + cca. 76,1 percent

Na Slovensku je OVB Allfinanz Slovensko, s.r.o. zakladajúcim členom Slovenskej asociácie maklérov v poisťovníctve (SAMP) už od roku 1995 a od roku 2002 je pridruženým členom Asociácie správcovských spoločností.

V prípade takýchto spoločností je z pohľadu klienta dôležité aj to, na akého spolupracovníka danej spoločnosti natrafí. Netrúfame si posudzovať danú spoločnosť a už vôbec nie jej jednotlivých spolupracovníkov. Bližšie informácie o tejto spoločnosti je možné získať aj prostredníctvom internetovej stránky www.ovb.sk.