Archív

29.05.2003 - Z dôvodu negatívneho vývoja ekonomiky USA, v snahe oživiť spotrebiteľské prostredie, americká centrálna banka (FED) postupne znižovala úrokové sadzby na bankovom trhu. Takže momentálne, ako aj uvádzate, je zúročenie vkladov na bankových produktoch v USD veľmi nízke. Ako ďalej uvádzate, máte obavu aj z doterajšieho a budúceho vývoja SKK voči USD.

V období hlavne od výsledkov posledných volieb nastalo výrazné posilňovanie SKK nielen voči USD, ale aj voči EUR. Toto posilňovanie spôsobovala pozitívna úprava slovenskej legislatívy pre zahraničných investorov. Začali plynúť zahraničné investície na slovenský trh a zlepšovali sa ekonomické parametre SR. Taktiež pozitívny vplyv mali výsledky referenda o vstupe SR do EÚ. Na oslabovanie USD voči SKK malo vplyv aj výrazné zhoršenie ekonomických výsledkov USA, čo malo vplyv aj na vývoj ekonomík štátov sveta patriacich do najvyspelejších regiónov, ako EÚ a východná Ázia. Počas trvania vojnového konfliktu v Iraku u investorov prakticky vôbec nezohrávali hlavnú rolu ekonomické ukazovatele a hospodárske výsledky, ale priebeh vojny. Ten mal po úspešnom obsadzovaní strategických miest Iraku výrazný vplyv na vývoj akciových indexov, čiže začali rásť. Až po ukončení vojnového konfliktu začali investori zohľadňovať iné aspekty, ako vývoj vojny. Začala sa prejavovať neistota ohľadne ďalšieho vývoja americkej ekonomiky. Avšak veľmi veľký vplyv budú mať hospodárske výsledky spoločnosti za prvý kvartál a vývoj celkovej ekonomickej situácie v USA. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že ekonomika ožíva.

Vo vývoji SKK voči USD zohrá rolu hlavne to, ako rýchlo sa bude vyvíjať slovenská ekonomika voči americkej. To znamená, že ak by ekonomika SR napredovala rýchlejšie, ako americká, tak aj SKK voči USD by mala posilňovať. Snahou Národnej Banky Slovenska z blížiacim sa vstupom SR do EÚ bude dosahovať mierne posilňovanie SKK voči USD aj EUR.

Pre zhodnotenie Vašich finančných prostriedkov Vám odporúčame podielové fondy, ktorých podielové listy predávajú správcovské spoločnosti.

Akciové podielové fondy:
Pri očakávanom oživovaní ekonomík najvyspelejších regiónov sveta, môže byť veľmi výhodná investícia (predpokladané zhodnotenie cca 15-20% p.a.). Avšak treba rátať s vyššou rizikovosťou, takže investovať na časový horizont 5 a viac rokov a takú časť peňažných prostriedkov, s ktorými nebudete musieť v nejakom konkrétnom období rátať.

Peňažné a dlhopisové podielové fondy:
Patria medzi nízkorizikové produkty, keďže investície sú smerované predovšetkým do nástrojov peňažného trhu (bankové produkty), alebo do dlhopisov (pevne úročené cenné papiere). Pri korunových peňažných a dlhopisových fondoch je predpokladané zhodnotenie na úrovni cca 2-3 % nad úrovňou zhodnocovania bankovými produktmi. Veľmi veľkou výhodou okrem zväčša vyššieho zhodnotenia, ako v bankách, je aj neobmedzená disponibilita. Taktiež oslobodenie od dane z príjmov (v bankách 15% daň), pri ročnom výnose nepresahujúcom 50.000,-Sk (vynos = rozdiel medzi nákupnou a predajnou hodnotou podielov). Po troch rokoch odo dňa nadobudnutia podielových listov je akákoľvek výška výnosov

29.05.2003 - V období hlavne od výsledkov posledných volieb nastalo výrazné posilňovanie SKK nielen voči USD, ale aj voči EUR. Toto posilňovanie spôsobovala pozitívna úprava slovenskej legislatívy pre zahraničných investorov. Začali plynúť zahraničné investície na slovenský trh a zlepšovali sa ekonomické parametre SR. Taktiež pozitívny vplyv mali výsledky referenda o vstupe SR do EÚ. Na oslabovanie USD voči SKK malo vplyv aj výrazné zhoršenie ekonomických výsledkov USA, čo malo vplyv aj na vývoj ekonomík štátov sveta patriacich do najvyspelejších regiónov, ako EÚ a východná Ázia. Počas trvania vojnového konfliktu v Iraku u investorov prakticky vôbec nezohrávali hlavnú rolu ekonomické ukazovatele a hospodárske výsledky, ale priebeh vojny. Ten mal po úspešnom obsadzovaní strategických miest Iraku výrazný vplyv na vývoj akciových indexov, čiže začali rásť. Až po ukončení vojnového konfliktu začali investori zohľadňovať iné aspekty, ako vývoj vojny. Začala sa prejavovať neistota ohľadne ďalšieho vývoja americkej ekonomiky. Avšak veľmi veľký vplyv budú mať hospodárske výsledky spoločnosti za prvý kvartál a vývoj celkovej ekonomickej situácie v USA. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že ekonomika ožíva.

Vo vývoji SKK voči USD zohrá rolu hlavne to, ako rýchlo sa bude vyvíjať slovenská ekonomika voči americkej. To znamená, že ak by ekonomika SR napredovala rýchlejšie, ako americká, tak aj SKK voči USD by mala posilňovať. Snahou Národnej Banky Slovenska z blížiacim sa vstupom SR do EÚ bude dosahovať mierne posilňovanie SKK voči USD aj EUR.

27.05.2003 - Jednou z podmienok, aby nájomné pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci bolo uznané do daňových výdavkov podľa § 24 ods. 4 písm. c), je povinnosť daňovníka po skončení doby nájmu prenajatej veci účtovať v zmysle zákona o účtovníctve o odkúpenej veci ako o majetku využívanom na podnikanie.

Zároveň sa ukladá povinnosť po ukončení nájomnej zmluvy bez zbytočného odkladu požiadať o prevod vlastníckeho práva, čo je dôležité pre ponechanie zaplateného nájomného v daňových výdavkoch u nájomcu. Len odkúpením predmetu nájmu a prevodom vlastníckych práv na nájomcu sú splnené všetky podmienky a výhody požadované zákonom o daniach z príjmov pre definitívne uznanie nájomného z finančného prenájmu ako uznaného daňového výdavku.

Ak by tieto podmienky neboli splnené, t. j. nájomca by nezaradil predmet nájmu do majetku, nevykonal prevod vlastníckych práv na nájomcu, ale priamo do osobného užívania, zákon ukladá nájomcovi povinnosť upraviť základ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom neplnenie podmienok finančného lízingu nastalo a upraviť základ dane, pričom v ňom môže ponechať len odpisy vypočítané od začiatku trvania finančného lízingu až po jeho ukončenie tak, že ich môže vypočítať podľa § 31 alebo § 32 (od 1. 1. 2002), pričom za rok prerušenia lízingovej zmluvy môže uplatniť len odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu [§ 26 ods. 11 písm. a) bod 4 zákona o daniach z príjmov]. Rozdiel medzi takto vypočítanými odpismi a skutočným nájomným zahrnutým do základu dane je položkou pripočítateľnou k základu dane.

27.05.2003 - Predpokladá sa, že sprostredkovateľskú činnosť ma území Talianska vykonáva osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky sídlo, ak ide o právnickú osobu, resp. nemá na Slovensku trvalý pobyt a ani sa tu obvykle nezdržiava, ak ide o fyzickú osobu.

Subjekt, ktorý nemá na území Slovenskej republiky sídlo alebo trvalý pobyt a ani sa tu obvykle nezdržiava, považuje sa na daňové účely za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, keď zdaneniu podliehajú len príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

Príjmy, ktoré sa na účely zdanenia považujú za príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, definuje § 22 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Za takýto príjem sa okrem iných príjmov považuje aj príjem za sprostredkovateľskú činnosť poskytovanú na území Slovenskej republiky. V danom prípade, ako je uvedené v otázke, sa sprostredkovateľská činnosť vykonáva na území Talianska, preto príjem za túto činnosť sa nepovažuje za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky. Tento príjem nepodlieha zdaneniu v Slovenskej republike, pretože ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Z toho dôvodu sa neuplatní osobitná sadzba dane vo výške 25 % a ani iná sadzba v zmysle § 36 zákona o daniach z príjmov.

27.05.2003 - Daňovníci, ktorí nemajú na území SR svoje sídlo alebo bydlisko, ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje iba na príjmy zo zdroja na území SR. Príjmy, ktorých zdroj je na území SR, definuje § 22 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Za takéto príjmy sa okrem iných uvedených považujú podľa § 22 ods. 1 písm. d) bod 1 aj odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér) od právnických alebo fyzických osôb so sídlom alebo bydliskom v SR, ak nejde o príjmy z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkárne.

Uvedený príjem za softvér predstavuje pre českú firmu príjem, ktorý podlieha osobitnej sadzbe dane podľa § 36 ods. 1 písm. a) bod 2 vo výške 25 %. Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane, t. j. spoločnosť v súlade s § 52.

Z § 57 ods. 1 zákona o daniach z príjmov však vyplýva, že ustanovenia zákona o daniach z príjmov sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovuje inak. Slovenská republika má s Českou republikou uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku č. 229/1993 Z. z. Podľa čl. 7 ods. 1 tejto zmluvy zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá tam je umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, môžu byť zisky podniku zdanené v tomto druhom štáte, iba však v takom rozsahu, v akom ich možno pričítať tejto stálej prevádzkárni. Na účely zmluvy sa za stálu prevádzkareň považuje trvalé zariadenie na podnikanie, v ktorom podnik vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť.

Predpokladá sa však, že v uvedenom prípade česká spoločnosť, od ktorej PO tovar nakúpila, na území SR stálu prevádzkáreň nemá zriadenú. Z uvedenej medzinárodnej zmluvy potom vyplýva, že platiteľ príjmu – spoločnosť nemá povinnosť zraziť z poukazovanej sumy daň v zmysle § 36 ods. 1 zákona o daniach z príjmov.

23.05.2003 - Zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ustanovuje v § 20 ods. 5 písm. a), že platiteľ nemôže odpočítať daň pri kúpe alebo prenájme osobného automobilu s výnimkou prenájmu osobného automobilu na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci, keď platiteľ môže odpočítať daň len z prirážky, ktorá je súčasťou dohodnutej splátky.

Prestavba nie je kúpou osobného automobilu, preto si platiteľ môže odpočítať DPH pri prijatom zdaniteľnom plnení – prestavbe, resp. nákupe tovaru súvisiaceho s prestavbou.

Za predpokladu, že nedôjde k zmene zákona o DPH, a platiteľ predá takýto osobný automobil napr. v roku 2004, bude musieť uplatniť DPH, pretože nebude môcť postupovať podľa § 20 ods. 9 zákona o DPH.

23.05.2003 - Ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, alebo ak bol priznaný dôchodok spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, nemá nárok na zníženie nezdaniteľnej časti základu dane o sumu 38 760 Sk ročne. Ak je dôchodok nižší ako suma 38 760 Sk, daňovník (poberateľ starobného dôchodku) uplatní rozdiel medzi ročnou sumou a sumou dôchodku.

Ak bol daňovníkovi priznaný starobný dôchodok v priebehu zdaňovacieho obdobia, daňovník pokračoval v zamestnaní alebo sa v tomto roku opäť zamestnal, má nárok na odpočet nezdaniteľnej čiastky 38 760 Sk v plnej výške.

Starobný dôchodok, jeho výška sa v daňovom priznaní uvádza iba v prípade, ak daňovník nemá nárok na odpočítateľnú položku a uplatňuje rozdiel medzi dôchodkom a odpočítateľnou položkou. Rozdiel sa uvedie v oddieli V. v riadku 27 daňového priznania.

Z uvedeného vyplýva, že daňovník, ktorý sa stal poberateľom starobného dôchodku v priebehu r. 2002, má nárok na odpočítateľnú položku v plnej výške 38 760 Sk.

Dôchodok vyplatený v r. 2002 vo výške 70 000 Sk sa v daňovom priznaní neuvádza. Uvedie sa len príjem, ktorý daňovník v zdaňovacom období dosiahol.

Ak bude daňovník (starobný dôchodca) zamestnaný v ďalšom zdaňovacom období, už nemá nárok na odpočítateľnú položku, iba na rozdiel medzi ročnou sumou dôchodku a sumou 38 760 Sk, ak suma ročného dôchodku je nižšia ako odpočítateľná položka.

Informáciu, že občan je starobný dôchodca, je potrebné uviesť napr. pri vstupe do zamestnania.

23.05.2003 - Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja priamo na pracovisku alebo v blízkosti, ak pracovná zmena zamestnanca je dlhšia ako 4 hodiny (§ 152 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník prác).

Stravovanie poskytuje zamestnávateľ v priebehu pracovnej zmeny v mieste výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve [§ 43 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce], kde je jeho pravidelné pracovisko. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu.

Ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko určené v pracovnej zmluve, ide o pracovnú cestu zamestnanca.

Zamestnancovi patrí podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách
- náhrada preukázaných cestovných výdavkov, - náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
- stravné,
- náhrada preukázateľných potrebných vedľajších výdavkov.

Výšku stravného (§ 5 zákona o cestovných náhradách) zamestnávateľ určí podľa časového pásma pracovnej cesty. Stravné slúži zamestnancovi len na náhradu zvýšených výdavkov na stravovanie, ktoré mu vyslaním na pracovnú cestu vznikli.

Zamestnancovi vzniká nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta v rámci kalendárneho dňa trvá najmenej 5 hodín.

Môže nastať aj situácia, že zamestnanec v jeden deň môže mať nárok na poskytnutie stravovania, a súčasne aj na cestovnú náhradu pri pracovnej ceste.

Podmienkou je, že hodiny za tieto plnenia sa nebudú prekrývať.

V prípade, ak zamestnanec v rámci pracovnej zmeny odpracuje 5 hodín, zároveň je zamestnávateľom následne vyslaný na pracovnú cestu, ktorá trvá najmenej 5 hodín, má nárok na stravné podľa § 152 Zákonníka práca, ale aj na stravné pri pracovnej ceste podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

23.05.2003 - Pri poskytovaní náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy pri prekážkach v práci, u zamestnancov verejnej služby sa použije funkčný plat určený podľa zákona o verejnej službe priznaný v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie (§ 47 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe). Zákon upustil od zložitého systému zisťovania priemerného zárobku. Ustanovil jednoduchší systém použitia, súčet jednotlivých zložiek platu (§ 15 ods. 4 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe)

V prípade poskytovania náhrady mzdy za dovolenku sa bude mesačná mzda zamestnanca rovnať mzde ako pri skutočne odpracovanom čase. Čerpanie dovolenky sa zaznamená počtom dní na výplatnej páske.

Ak je potrebné zistiť hodinovú sadzbu funkčného platu, je ňou
1/175 funkčného platu poskytovaného zamestnancovi za pracovný čas 40 hodín,
1/170 funkčného platu poskytovaného zamestnancovi za pracovný čas 38 a ¾ hodiny,
1/165 funkčného platu poskytovaného zamestnancovi za pracovný čas 37 a ½ hodiny.

Ak je v rámci kolektívnej dohody vyjednaný pracovný čas pod ustanovený rozsah (§ 85 ods. 2 zákona č. 366/2001 Z. z. Zákonníka práce), hodinová sadzba funkčného platu sa úmerne upraví, zvýši.

21.05.2003 - V súčasnej dobe tieto formy úveru poskytujú aj nasledujúce banky:
OTP BANKA, Istrobanka a pravdepodobne aj HVB, Ľudová banka, Tatra Banka, UniBanka (podľa internetových stránok jednotlivých bánk).

Bližšie informácie o úveroch a formách ručenia sa dozviete v pobočkách jednotlivých bánk.