Archív

odborní poradcovia
Archív odpovedí na rôzne otázky, bez tématického členenia
  • 27.02.2003 - 27.2.2003 Do konca tohto roka pracujem v ČR. Potom idem na Slovensko. Výplatu dostávam v českých korunách. Je lepšie zameniť Kč na Eurá v ČR a potom Eurá na Sk na Slovensku, alebo prísť s Kč na Slovensko a tu ich zameniť za Sk? Aké sú poplatky pri zámene peňazí? Ďakujem za radu.
    27.02.2003 - Ako uvádzate, koncom roka 2003 budete potrebovať zameniť české koruny na slovenské. Ak by ste sa rozhodli v Českej republike zameniť CZK za EUR a následne EUR za SKK na Slovensku, museli by ste rátať s vyššími poplatkami, keďže sa jedná o dve transakcie. Taktiež treba počítať s vývojom kurzov daných mien.

    Najlepších riešením by bolo zameniť CZK na SKK, čím by ste sa vyhli viacnásobným poplatkom za viacero realizovaných transakcií. Finančné prostriedky v cudzej mene je možné zameniť prostredníctvom viacerých subjektov zaoberajucich sa touto činnosťou. V prvom rade sú to banky, avšak tieto si zväčša účtujú poplatky za zrealizovanie zmenárenskej transakcie. Tieto poplatky sú vyjadrené v percentách z objemu zamienaných finančných prostriedkov. Niektoré banky však odpúšťajú poplatky za zmenárenské transakcie v prípade, ak sa jedná o ich klienta.

    Druhá možnosť sú zmenárne, ktoré vo väčšine prípadov poskytujú výhodnejšie kurzy, ako banky a taktiež si zväčša neúčtujú žiadne poplatky za zrealizovanie zmenárenskej transakcie.
  • 25.02.2003 - 25.2.2003 Aký je ročný priemerný kurz SKK voči CZK za rok 2002?
    25.02.2003 - Priemerný ročný kurz slovenskej koruny voči českej korune za rok 2002 je 1 Kč = 1,3863 Sk.
  • 20.02.2003 - 20.2.2003 Naša firma ma častý medzinárodný platobný styk so zahraničnými partnermi. Preto by som sa vás rád opýtal ako dlho môže /najviac/ trvať platba od banky zahraničného partnera k mojej domácej banke /VÚB/. Stáva sa mi, že to trvá príliš dlho /až 9 dní/. S pozdravom Vincent Hlavinka
    20.02.2003 - Trvanie úhrady zo zahraničia ovplyvňuje banka príkazcu, jednak stanovením valuty a tiež správnym smerovaním platby priamo na VÚB, resp. cez korešpondenta VÚB. V prípade dostatočných údajov na doklade VÚB pripisuje úhradu zo zahraničia na účet klienta on-line, v deň spracovania platby, najneskôr nasledujúci pracovný deň po obdržaní dokladu. Oneskorené pripísanie úhrady zo zahraničia môže vzniknúť v prípade nedostatočných údajov na doklade. VÚB žiada o upresnenie údajov zahraničnú banku, ktorá kontaktuje zase príkazcu a žiada ho o doplnenie údajov. Až po obdržaní dostatočných údajov je úhrada zo zahraničia pripísaná v prospech účtu príjemcu.

    Základné údaje potrebné na bezproblémové zrealizovanie úhrady zo zahraničia pre klienta Všeobecnej úverovej banky, a.s., prostredníctvom siete SWIFT sú:
    * Názov banky: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava
    * Swiftová adresa banky: SUBASKBX
    * Číslo účtu príjemcu platby, vrátane kódu banky 0200
    * Neskrátený názov a adresa príjemcu platby
    * Účel platby (napr. faktúra č. XXX za tovar, dar, atď.)

  • 14.02.2003 - 14.2.2003 Je lepšie mať devízy na devízovom účte alebo na devízovom termínovanom vklade?
    14.02.2003 - V súčasnom období je úroveň úročenia devízových vkladov na dosť nízkej úrovni (USD aj EUR). Je to spôsobené snahou centrálnych bánk o oživenie hospodárskej pasivity v daných krajinách. Ak by ste vložili devízy na bežný devízový účet, banka Vám poskytne minimálne úročenie a taktiež takýto účet je spoplatňovaný (banka si mesačne účtuje poplatok za vedenie účtu), ale máte zaručený neobmedzený prístup k financiám. Taktiež úročenie nie je garantované, banka si vyhradzuje právo kedykoľvek úročenie zmeniť . To znamená, že ak máte záujem čo najviac Vaše finančné prostriedky zhodnotiť, tak určite nie prostredníctvom bežného devízového účtu. Termínovaný vklad Vám zaručí pevnú úrokovú sadzbu na konkrétne obdobie a taktiež väčšina termínovaných vkladov sa nespoplatňuje (banka si neúčtuje poplatky za vedenie takéhoto účtu). Na druhej strane, finančné prostriedky máte viazané.
  • 14.02.2003 - 14.2.2003 Ako bezpečné je investovanie v podielových fondoch, napr.IAM konto (Istro.asset management.) Ďakujem.
    14.02.2003 - IAM konto patrí do kategórie najkonzervatívnejších fondov, ktoré investujú do krátkodobých nástrojov peňažného a kapitálového trhu. Investovaním v slovenských korunách, predovšetkým do štátnych cenných papierov a bankových depozít a svojou vysokou likviditou je fond alternatívou voči bežným bankovým vkladovým produktom.
    Systém kolektívneho investovania prostredníctvom podielových fondov je v plnej miere regulovaný zákonom č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní, zákonom o cenných papieroch a investičných službách a príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Na dodržiavanie uvedených zákonov priamo dohliada Úrad pre finančný trh ako orgán štátnej správy vykonávajúci dozor nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom. V prípade porušenia zákonov je oprávnený ukladať sankcie podľa zákona o kolektívnom investovaní. J&T ASSET MANAGEMENT podniká na základe povolenia Ministerstva financií SR číslo licencie 003/2000/SS a v zmysle zákona č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.
    Ďalšou zárukou a ochranou pre samotných podielníkov je depozitár.
    Depozitárom správcovskej spoločnosti a podielových fondov môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky so sídlom v Slovenskej republike, ktorá má povolenie vykonávať funkciu depozitára. Depozitár dohliada aj na dodržiavanie zákonných ustanovení bezprostredne sa dotýkajúcich činností podielových fondov (oceňovanie majetku v podielových fondoch, dodržiavanie pravidiel obmedzenia a rozloženia rizika, atď.). Depozitár koná samostatne a výlučne v záujme podielníkov podielových fondov. Majetok v podielovom fonde a majetok správcovskej spoločnosti tvorený cennými papiermi a peňažnými prostriedkami musí byť zverený depozitárovi do úschovy.
  • 07.02.2003 - 7.2.2003 Prečo ročný úrok p.a. sa berie z 360-ich dní­ a nie z 365-ich? Aké je to zložené úrokovanie?
    07.02.2003 - Pri kreditných sa počíta z 365 dní a pri debetných z 360 dní. Jednoduché úrokovanie sa od zloženého odlišuje tým, že pri jednoduchom sa počíta úrok len zo základnej sumy a pri zloženom sa počíta aj úrok z predošlého obdobia.
  • 07.02.2003 - 7.2.2003 Firma prevádzkuje reštauračné zariadenia. Dala si vyhotoviť poukážky s nominálnou hodnotou 200 Sk. Poukážky sa rozdali pri otvorení reštaurácie potenciálnym zákazníkom. Ako sledovať poukážky? Čo v prípade, ak zákazník zaplatí za účet v reštaurácii touto poukážkou?
    07.02.2003 - Problém, ktorý je v otázke popísaný, je nezvyčajný. Tento prípad by sa dal riešiť nasledovne: v nákladoch spoločnosti budú zaúčtované len náklady spojené s vyhotovením poukážok (napr. faktúra od tlačiarní). Tieto poukážky by sa mali zaevidovať aj na podsúvahový účet (účtová skupina 75 až 79), poprípade ich počet a vydanie zaevidovať v nejakej pomocnej evidencii, aby bolo zrejmé, koľko poukážok si dala firma vyhotoviť a kedy, koľko a komu boli poukážky vydané. V otázke sa píše, že poukážkou môžu zaplatiť zákazníci v uvedenej reštaurácii. Dennú tržbu treba zúčtovať do výnosov na stranu Dal účtu 602 - Tržby z predaja služieb, ale peniaze na strane Má dať účtu 211 - Pokladnica treba rozúčtovať v analytickej evidencii na 211 - Peniaze získané v hotovosti a na 211- Poukážky, ktorými bolo v reštaurácii zaplatené namiesto hotových peňazí. Analytický účet 211 - Poukážky potom zúčtovať do nákladov oproti účtu 543 -Dary.
  • 07.02.2003 - 7.2.2003 Môže spoločnosť považovať výstavbu (betónové chodníky, odvodňovacie žľaby, dlažby) a úpravu terénu (úprava pláne, hĺbenie jamiek, vyrovnávanie nerovností v teréne) na golfové odpaliská za hmotný investičný majetok odpisovaný? Ak áno, do ktorej odpisovej skupiny ho treba zaradiť?
    07.02.2003 - Výstavba golfového ihriska je považovaná za stavbu vymedzenú zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a opatrením Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z. z, ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb (KS).

    Podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu je golfové ihrisko inžinierskou stavbou (§ 43a stavebného zákona), ktorá je zatriedená do kódu Klasifikácie stavieb 2412 - Ostatné športové a rekreačné stavby (príloha č. 2 k opatreniu č. 128/2000 Z. z.).

    Stavby sa zaraďujú do odpisových skupín podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov na základe štatistického triedenia. Ku kódu Klasifikácie stavieb 2412 je priradená položka 5-2 v rámci piatej odpisovej skupiny.

    Z uvedeného vyplýva, že golfové ihrisko je hmotným majetkom odpisovaným, zaradeným do 5. odpisovej skupiny s určenou dobou odpisovania 40 rokov (od 1. 1. 2003 s dobou odpisovania 30 rokov).

  • 07.02.2003 - 7.2.2003 Je možné zamestnávať externých pracovníkov na dohodu o pracovnej činnosti s odmeňovaním v závislosti od výkonu, ktorý môže byť nerovnomerný – v niektorých mesiacoch nadpriemerný a v iných aj nulový? Ako sa takýto príjem zdaňuje? Aké sú odvody do poistných fondov? Aké iné povinnosti vyplývajú zamestnávateľovi v súvislosti so zamestnávaním takýchto externých spolupracovníkov na dohodu o vykonaní práce?
    07.02.2003 - Dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru upravuje deviata časť Zákonníka práce. Podľa § 226a ods. 4 dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvárať písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Z tohto ustanovenia vyplýva, že výška odmeny sa stanovuje dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ak dohodnutá odmena je viazaná na výkon práce, ktorý je rozdielny v jednotlivých mesiacoch, potom je len samozrejme, že aj výška odmeny bude nerovnomerná.

    Odmeny za prácu vykonávanú mimo pracovného pomeru sa považujú za príjem zo závislej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"). Odmeny za prácu na základe pracovného pomeru sa taktiež považujú za príjem zo závislej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona. Príjemcu oboch druhov odmien zákon označuje ako "zamestnanec". Z tohto dôvodu aj daňový režim je rovnaký, to znamená, že pri zdaňovaní odmien za prácu na základe dohody o pracovnej činnosti sa postupuje rovnako ako pri odmenách za prácu z pracovného pomeru. Pri vyberaní preddavkov sa postupuje podľa § 41 ods. 1 zákona. Pre uplatnenie nezdaniteľných častí je potrebné brať do úvahy, či zamestnanec podpísal "vyhlásenie" v zmysle § 42 ods. 5 zákona. Ak v príslušnom mesiaci odmena nepresiahne 4 000 Sk a zamestnanec si neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane na výpočet preddavkov, možno uplatniť osobitnú sadzbu dane vo výške 10 percent podľa § 6 ods. 4 zákona.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov vyplýva, že zamestnancom na účely tohto zákona je osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo ak vykonáva práce na základe dohody o pracovnej činnosti. To znamená, že príspevok na poistenie v nezamestnanosti platí zamestnávateľ i zamestnanec vykonávajúci práce na základe dohody o pracovnej činnosti.

    Poistné na zdravotné poistenie v zmysle zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov sa platí vtedy, ak ide o zamestnancov zúčastnených na nemocenskom poistení. Dohoda o pracovnej činnosti zakladá účasť na nemocenskom poistení za podmienok, že zamestnanec činný na základe "dohody o pracovnej činnosti" nie je poistený už z iného dôvodu (napr. má iné hlavné zamestnanie, je poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku) a dohoda o pracovnej činnosti mala trvať alebo trvala dlhšie ako 6 pracovných dní po sebe idúcich a zárobok za ňu mal dosiahnuť alebo dosiahol aspoň 400 Sk mesačne. To znamená, že ak zamestnanec vykonáva práce na dohodu o pracovnej činnosti popri svojom hlavnom zamestnaní, na účely platenia poistného na zdravotné poistenie nemá postavenie zamestnanca, a preto poistné neplatí zamestnávateľ ani zamestnanec. Rovnaký princíp ako v prípade zdravotného poistenia sa uplatňuje aj v prípade platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

    Za predpokladu, že zamestnanec bude vykonávať práce na základe "dohody o vykonaní práce", neplatí sa poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Dohoda o vykonaní práce nezakladá účasť na nemocenskom poistení. Pri zdaňovaní odmien za prácu na základe dohody o vykonaní práce sa uplatní rovnaký postup ako pri zdaňovaní odmien za prácu na základe dohody o pracovnej činnosti.

    Na základe uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný najmä:
    a) utvárať zamestnancom primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný výkon práce, najmä poskytovať potrebné základné prostriedky, materiál, náradie a osobné ochranné pracovné prostriedky,
    b) oboznámiť zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi vykonávanú, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
    c) poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu,
    d) dodržiavať aj ostatné dohodnuté podmienky; prípadné ďalšie dohodnuté nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre zamestnanca priaznivejšie, ako sú obdobné nároky plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru.

  • 07.02.2003 - 7.2.2003 Spoločníčka spoločnosti s ručením obmedzeným má so spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer. V súčasnej dobe je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Má nárok na vyplatenie podielu na zisku? Počas rodičovskej dovolenky sa nepodieľa na chode spoločnosti. V spoločenskej zmluve nie je k uvedenému problému nič stanovené. Spoločnosť má ešte jedného spoločníka.
    07.02.2003 - Základnou právnou úpravou v danom probléme je
    - zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku,
    - zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a
    - zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

    V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o rodičovskom príspevku je rodičovský príspevok za kalendárny mesiac 3 790 Sk.

    V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku, ak rodič v období, keď sa stará o dieťa do troch rokov veku dieťaťa, alebo ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov veku dieťaťa, a zároveň vykonáva zárobkovú činnosť alebo poberá dávku nemocenského poistenia, rodičovský príspevok za kalendárny mesiac sa znižuje a predstavuje sumu 1 200 Sk.

    V zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku za zárobkovú činnosť sa považuje dosahovaný príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu. t. j. podľa ustanovenia § 6 (príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky) a ustanovenia § 7 (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.

    Podiel na zisku v spoločnosti s ručením obmedzeným je príjmom, ktorý nie je zdaňovaný v zmysle ustanovenia § 6 a § 7 zákona o daniach z príjmov, ale príjmom pre ktorý platí osobitná sadzba dane podľa ustanovenia § 36 ods. 2 písm. c) bod 3 zákona o daniach z príjmov.

    V zmysle ustanovenia § 123 Obchodného zákonníka spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

    Na základe uvedeného možno povedať, že aj počas rodičovskej dovolenky a poberania rodičovského príspevku má spoločníčka nárok na vyplatenie podielu zo zisku vzniknutého v spoločnosti s ručením obmedzeným, bez dopadu na výšku rodičovského príspevku.

Ďalšie témy v poradenstve