Archív

16.08.2001 - Slovenská sporiteľňa, a.s. predáva cudziu menu, ktorej kurzy sú uvedené na kurzovom lístku banky.

Peňažná mena Chorvátska - "chorvátske kuny" sa v kurzovom lístku SLSP nenachádza, preto ak sa chystáte navštíviť túto krajinu je možné si na zmenárni zakúpiť inú cudziu menu (napr. DEM, USD a pod.), ktorú už potom priamo môžete zameniť v Chorvátsku na chorvátske kuny.

Avšak v tejto krajine je možné nakúpiť na zmenárni chorvátske kuny priamo za Skk.
V prípade, že vlastníte medzinárodnú platobnú kartu, je možné využiť bankomaty alebo POS terminály krajiny.

Informácie Vám radi poskytneme na našej adrese postmaster@slsp.sk alebo Non - Stop na telefónnom čísle SporoTel 0850 111 888 (stlačením 9 sa prepojíte na operátora).

15.08.2001 - Pohľadávku fyzickej osoby voči zahraničnej firme nemá táto FO povinnosť nahlasovať.

15.08.2001 - Údaje, ktoré sú uvedené v časopise Dane a účtovníctvo pre každého č. 11-12/2001 v časti Mzdy v praxi na str. 52 a 53, zodpovedajú súčasnému právnemu stavu z dôvodu, že minimálna výška odvodu na zdravotné poistenie študenta, vykonávajúceho prácu na základe dohody o vykonaní práce je 3 000 Sk. Z uvedeného vyplýva, že ak študent má za vykonanú prácu príjem do 3 000 Sk, poistné neplatí. Ak presiahne túto hranicu, je povinný odviesť zdravotnej poisťovni poistenie vo výške 14 % z dosiahnutého príjmu. Ak so svojou zamestnankyňou uzatvoríte dohodu o vykonaní práce z dôvodu, že táto nezakladá účasť na nemocenskom poistení, neplatí ani ona, ani Vy ako zamestnávateľ, zákonné poistenie bez ohľadu na výšku odmeny, ktorú za svoju prácu obdrží.

15.08.2001 - V otázke uvádzate, že Vy aj Váš manžel vykonávate podnikateľskú činnosť. Predpokladáme, že každý v inej oblasti, pritom nemáte s manželom vysporiadané majetkové vlastníctvo. Ak nakupujete tovar na faktúru od manžela, ktorý podniká v tejto oblasti, v prípade, ak ide o preukázateľne vynaložený výdavok súvisiaci s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov (v súlade s § 24 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov), takýto výdavok je daňovo uznateľným výdavkom (nákladom) a u manžela zdaniteľným príjmom.

15.08.2001 - V odpovedi na túto otázku je potrebné upozorniť na znenie ustanovenia § 140 Zákonníka práce, ktorý v ods. 1 stanovuje zamestnávateľovi povinnosť zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Podľa ods. 3 uvedeného paragrafu zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie vo vlastnom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať alebo sprostredkúvať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo u fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Z uvedeného je zrejmé, že zamestnávateľ sám stanoví, za akých podmienok stravovanie zamestnancom poskytne: a) ak sa viaceré prevádzky nachádzajú v tom istom objekte, všetci zamestnanci majú rovnakú možnosť využiť stravovacie zariadenie zamestnávateľa, b) ak sa niektorá z prevádzok nachádza v inej časti (napr. na inom konci mesta, resp. v inom meste), pričom dovoz teplej stravy by bol pre zamestnávateľa komplikovaný, môže jej zamestnancom poskytnúť stravné lístky do iného stravovacieho zariadenia, c) čo sa týka samotnej otázky ? či je možné niektorým zamestnancom poskytovať stravu a niektorým len lístky, je nelogické, aby sa niektorí zamestnanci (ak všetci pracujú v jednom objekte), stravovali u vlastného zamestnávateľa a iní u cudzieho. Zamestnávateľ si svoju povinnosť splnil. Je len na zamestnancoch, či poskytovanie stravy vo vlastnom stravovacom zariadení využijú alebo nie. Otázka v nás evokuje myšlienku, či zamestnanci, ktorí sa dožadujú stravných lístkov, napriek tomu, že im zamestnávateľ poskytuje stravu, chcú tieto vymeniť za rôzny tovar, čo odporuje zneniu spomínaného právneho predpisu.

15.08.2001 - Podmienky uplatnenia odpočtu dane stanovuje § 20 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom:
- v ods. 1 je uvedený základný predpoklad ? použitie prijatého zdaniteľného plnenia na účely uskutočnenia vlastných zdaniteľných plnení,
- v ods. 2 je uvedené, čo všetko musí platiteľ splniť, aby si mohol odpočet uplatniť
- v ods. 3 je uvedené časové hľadisko uplatnenia odpočtu dane. Ustanovenie § 20 ods. 3 zákona o DPH teda stanovuje, že platiteľ dane si môže uplatniť odpočet dane vtedy ? v tom zdaňovacom období, kedy splní podmienky:
1. zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené, DPH bola zaplatená dodávateľovi,
2. do dňa podania daňového priznania má platiteľ, ktorý si uplatňuje odpočet dane aj daňový doklad a doklad o zaplatení dane a príslušnú daň má zaúčtovanú. Druhá z uvedených skupín podmienok znamená určité "zmiernenie" tvrdosti zákona (do 31. 3. 1999 platilo, že nárok na odpočet dane vznikol až vtedy, keď už boli splnené všetky podmienky, teda stačilo, ak napr. daňový doklad dostal odberateľ napr. v júni, pričom ostatné podmienky splnil v máji, nárok na odpočet dane mu vznikol až v zdaňovacom období jún). V súčasnosti platný zákon o DPH teda umožňuje, aby určité oneskorenie splnenia "formálnych podmienok" (najneskôr ku dňu podania daňového priznania) odpočtu dane nemalo za následok neskoršie uplatnenie odpočtu. Vo Vašom prípade došlo k:
- uskutočneniu zdaniteľného plnenia dňa 25. 5. 2001
- zaplateniu dane dňa 2. 6. 2001 (z uvedeného už vyplýva, že odpočet dane nemôže byť uplatnený v zdaňovacom období 5/2001, ale až najskôr 6/2001)
- daňovým dokladom a dokladom o zaplatení dane sa môžete preukázať až 2. 6. 2001
- faktúra je zaúčtovaná do 5/2001 (predpokladáme, že dátum vyhotovenia faktúry bol v 5/2001).
V danom prípade je pre uplatnenie odpočtu dane podstatné, že daň bola zaplatená až v mesiaci jún, ostatné podmienky boli splnené v rámci mesiacov máj a jún, preto nárok na odpočet dane vznikol až v júni 2001. Pre úplnosť uvádzame k danej problematike ďalšie možné varianty:
Príklad č. 1:
Zdaniteľné plnenie je uskutočnené dňa 25. 5. 2001, daň je zaplatená tiež 25. 5. 2001, daňový doklad a doklad o zaplatení má platiteľ k dispozícii až 2. 6. 2001, daň zaúčtuje do 6/2001, daňové priznanie podá dňa 25. 6. 2001 (to znamená, že ku dňu podania daňového priznania má platiteľ splnené už všetky podmienky). Nárok na odpočet dane vzniká za zdaňovacie obdobie máj 2001. Príklad č.2 :
Zdaniteľné plnenie je uskutočnené dňa 25. 5. 2001, daň je zaplatená tiež 25. 5. 2001, daňový doklad a doklad o zaplatení má platiteľ k dispozícii až 2. 6. 2001, daň zaúčtuje do 6/2001, daňové priznanie podá dňa 1. 6. 2001 (to znamená, že ku dňu podania daňového priznania nemá platiteľ splnené podmienky zaúčtovania, nemá daňový doklad a doklad o zaplatení dane). Nárok na odpočet dane za týchto podmienok vzniká za zdaňovacie obdobie jún 2001. Ak by však platiteľ v období od 2. 6. do 25. 6. podal opravné daňové priznanie, môže si predmetný nárok na odpočet dane uplatniť už za zdaňovacie obdobie máj 2001.

14.08.2001 - V KBB, a. s. bohužiaľ nie. Snáď SLSP, a. s..
Z vlastnej skúsenosti (cestujeme do chorvátska už niekoľko rokov aj viackrát za sezónu) si dovolím poznamenať, že Chorvátske kuny majú pomerne stabilný kurz a vzhľadom k tomu, že Chorvátsko neprechádza v januári 2002 na EURO, určite sa Vám alebo Vašim priateľom budú aj v najbližšej letnej sezóne hodiť.

09.08.2001 - Na základe Vašej otázky zo dňa 24.04.2001 Vám podávam nasledujúcu informáciu:
1. Cudziu menu kurzom devíza predaj možno získať pri úhrade do zahraničia v cudzej mene z účtu klienta vedenom v SKK. V takom prípade je SKK konvertovaná kurzom devíza predaj do meny, v ktorej príjemca platby úhradu obdrží.
2. Poplatky (výťah zo Sadzobníka Komerční banky Bratislava, a.s.) :

Platný Sadzobník poplatkov KBB
1.1. Urgentné platby
a/ v prospech klientov iného PÚ 1,00% platby v mene EUR a jeho denomináciách min. 3.000,-Sk/max. 30.000,- Sk (ATS,BEF,DEM,FIM,ESP,FRF,IEP,ITL,LUF,NLG,PTE)
b/ v prospech klientov KB, a.s. Praha 500,-Sk platby v mene EUR a jeho denomináciách (ATS,BEF,DEM,FIM,ESP,FRF,IEP,ITL,LUF,NLG,PTE) a platby v mene OUT (CZK, USD) a SKK ak je dohoda medzi príjemcom platby a KB Praha o realizácii urgentných platieb
1.2. Expresné platby
a/ v prospech klientov iného PÚ 1,00% platby v mene EUR a jeho denomináciách min. 300,-Sk/max. 3.000,- Sk (ATS,BEF,DEM,FIM,ESP,FRF,IEP,ITL,LUF,NLG,PTE) a platby v mene OUT (CZK, SKK
b/ v prospech klientov KB, a.s. Praha 250,-Sk platby v mene EUR a jeho denomináciách (ATS,BEF,DEM,FIM,ESP,FRF,IEP,ITL,LUF,NLG,PTE) a platby v mene OUT (CZK, SKK,USD)
1.3. štandardné platby
a/ v prospech klientov IPÚ 1,00% platby v mene EUR a jeho denomináciách min. 200,-Sk/max. 2.000,- Sk (ATS,BEF,DEM,FIM,ESP,FRF,IEP,ITL,LUF,NLG,PTE) a platby v mene OUT (CZK,SKK,CHF,GBP,DKK,CAD,NOK,SEK,JPY,USD)
b/ v prospech klientov KB, a.s. Praha bezplatne platby v mene OUT , v mene EUR a jeho denomimáciách
1.4. Platobné príkazy predkladané neštandardným spôsobom (položka sa pripočíta k poplatkom uvedeným v bode 1.1, 1.2, 1.3) platobné príkazy predkladané bez použitia + 300,- Sk klientského účtu (v hotovosti v cudzej mene alebo v Sk)
Poznámka: - urgentná platba je doručená príjemcovi v deň zadania platobného príkazu (valuta D+0), ak bol predložený do banky do 11:00 hod.
- expresná platba je doručená príjemcovi v nasledujúci pracovný deň (valuta D+1), ak bol platobný príkaz predložený do 12:00 hod.
- štandardná platba je doručená príjemcovi v druhý pracovný deň (valuta D+2), ak bol platobný príkaz predložený do 14:00 hod.
3. Kurz devíza stred komerčné banky spravidla preberajú z kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska alebo sa k nemu veľmi blížia. Od tohoto kurzu pod?a svojich potrieb potom odvíjajú svoje obchodné kurzy (nákup/predaj devíz, nákup/predaj valút).

08.08.2001 - Bohužiaľ, kapitálový trh v súčasnosti neplní dostatočne svoje základné funkcie. Určitý nepriamy dopad má aj fiškálna politika, ktorá v tomto období málo podporuje rozvoj podnikateľského sektora (najmä vysoké odvodové zaťaženie). Avšak tento aspekt by som nepovažoval za najvýznamnejší. Príčiny nefunkčnosti by som hľadal aj v:
* neochote podnikov vstúpiť na kapitálový trh ? averzia k transparentnosti, uprednostenie predaja strategickému investorovi, "známy" priebeh privatizácie, preferovanie úverového financovania, atď.
* absencii vyhovujúceho legislatívneho rámca ? administratívne bariéry, nízka vynútiteľnosť práva, korupcia, atď.
Istou bariérou je aj fakt, že slovenský kapitálový trh je malý a pre zahraničných investorov (portfóliových) málo atraktívny (najmä po rozhodnutí vlády nepredať podiely v dôležitých strategických podnikoch cez KT ? SPP, Slovenské telekomunikácie, atď).

23.07.2001 - Odporúčam možnosť číslo 1.