Archív

27.09.2001 - Podnikateľ – FO, ktorého predmetom podnikania je stavebná činnosť a okrem toho vykonáva sprostredkovanie poistenia, z čoho dosahuje príjem (provízie), uskutočňuje zdaniteľné plnenie v zmysle § 30 ods. 1 písm.d) zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Poisťovacie služby a tiež ich sprostredkovanie subjektom, ktorý nie je poisťovňou, sú od dane oslobodené v zmysle § 30 ods. 2 zákona o DPH. Ak platiteľ uskutočňuje v príslušnom zdaňovacom období len zdaniteľné plnenia oslobodené od dane podľa § 26 zákona (poštové služby, rozhlasové a televízne služby, finančné činnosti, poisťovacie služby, výchovné, vzdelávacie a vedecké služby, služby zdravotnej starostlivosti, služby sociálnej starostlivosti, prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier, prevod, prechod a prenájom nehnuteľností, predaj podniku) a neuskutočňuje plnenia zdaňované, potom nemá nárok na odpočet dane v tomto zdaňovacom období. Oslobodené plnenia, teda i výška provízie za sprostredkovanie sa uvádza do riadku 12 daňového priznania.
V riadku 13 sa uvádzajú tiež oslobodené zdaniteľné plnenia, ale len tie, ktoré nemajú vplyv na odpočet dane (neznižujú ho), sú to plnenia neuvádzané v menovateli koeficientu podľa § 21 ods. 2 zákona o DPH: úrok z peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ nie je bankou, cena bez dane pri predaji podniku alebo jeho časti, refakturované zdaniteľné plnenia oslobodené od dane, refakturácia medzinárodnej prepravy (za podmienky, že je fakturovaná v rovnakej cene ako bola prijatá), cena prevedeného obchodného podielu. Do riadku 13 sa uvádza i časť predaných cenných papierov (99 % z predajnej ceny), pretože v zmysle § 21 ods. 2 sa do menovateľa koeficientu (a teda do riadku 12 daňového priznania) uvádza len 1 % z ich ceny.
V takom prípade, ak okrem oslobodených plnení platiteľ neuskutočnil iné plnenia, nevznikne mu v zdaňovacom období nárok na odpočet dane, i keď vykazuje daň na vstupe súvisiacu so stavebnou činnosťou (nákup tovaru a služieb). Pomernú časť tejto dane na vstupe by si mohol uplatniť po prepočte koeficientom len vtedy, ak by okrem oslobodeného plnenia uskutočnil ešte iné plnenie podliehajúce dani. Skutočnosť, keď dôjde k vzniku "nulového odpočtu" má za následok, že neuplatnený odpočet sa uplatní prostredníctvom priamych daní – umožňuje to § 24 ods. 3 písm. d) bod 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Účtovanie takéhoto "prenosu neuplatneného odpočtu" bude závisieť od toho, či sa neuplatnený odpočet vzťahuje:
- k prijatým službám a zásobám:
v jednoduchom účtovníctve sa príslušná suma zaúčtuje vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane v členení prevádzková réžia, v podvojnom účtovníctve:
548 - Ostatné prevádzkové náklady MD / 343 - DPH D
- k hmotnému investičnému majetku:
v jednoduchom účtovníctve sa zaúčtuje vo výdavkoch neovplyvňujúcich základ dane v členení HIM, v podvojnom účtovníctve:
02x MD / 343 D V prípade, že v danom zdaňovacom období sa časť dane na vstupe vzťahuje na nakúpený HIM – napr. stroje (napr. 30 %) a zostávajúca časť (70 %) na služby a zásoby, potom je potrebné v danom pomere účtovať príslušnú časť odpočtu na účty 022 a 548, resp. v jednoduchom účtovníctve 30 % ako výdavok neovplyvňujúci základ dane v členení HIM a 70 % výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení prevádzková réžia. Na konci kalendárneho roku v poslednom zdaňovacom období je platiteľ povinný v zmysle § 21 ods. 3 zákona o DPH vykonať "vyúčtovanie" odpočtu. V prípade, že výsledkom ročného zúčtovania odpočtu bude jeho "douplatnenie" (v riadku 23 DP), musí byť táto skutočnosť zohľadnená i v účtovníctve znížením daňových výdavkov: v jednoduchom účtovníctve vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane v členení prevádzková réžia mínusom, v podvojnom účtovníctve: 343 MD / 548 D. Ak výsledkom ročného zúčtovania odpočtu bude jeho "vrátenie" (v riadku 24 DP), pretože bol za zdaňovacie obdobia roku uplatnený vo väčšej výške, ako bolo zistené prepočtom za celý rok, bude táto skutočnosť zohľadnená v účtovníctve – naopak zvýšením daňových výdavkov:
v jednoduchom účtovníctve vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane v členení prevádzková réžia, v podvojnom účtovníctve: 548 MD / 343 D.

27.09.2001 - Každý z jednotlivých, Vami uvedených, bodov by bolo v skutočnosti potrebné veľmi podrobne rozobrať a posúdiť. Pre konkrétnu odpoveď na Vašu otázku by bolo potrebné doplniť ešte veľa informácií, preto odpoveď bude mať prevažne všeobecný charakter. Daň z príjmov právnických osôb:
Z Vášho podania je jasné, že cieľom organizovania uvedeného "zájazdu" je predaj tovaru organizátora zájazdu, teda dosahovanie zdaniteľných príjmov. Príjmom z takejto činnosti je, ako uvádzate, však aj samotné vstupné platené účastníkmi zájazdu. Preto je možné výdavky spojené s organizovaním takéhoto zájazdu vo všeobecnosti považovať za výdavky na dosiahnutie zdaniteľných príjmov, a teda za daňové výdavky podľa § 24 zákona o daniach z príjmov.
Je otázne, či uvedená firma má v predmete podnikania napr. prepravu osôb, organizovanie zájazdov a pod. Pokiaľ áno, tak náklady spojené s organizovaním zájazdu predstavujú náklady na poskytnutie komplexnej služby, v tomto prípade spomínaného nákupného zájazdu.
Pokiaľ firma nemá v predmete podnikania aj spomínané činnosti, je potrebné posudzovať náklady spojené s organizovaním zájazdu jednotlivo.
Čo sa týka posúdenia účtovania jednotlivých nákladov, opäť by bolo potrebné podrobnejšie vedieť, akým spôsobom sú tie-ktoré služby zabezpečované, teda či sa jedná o zabezpečenie dodávateľským spôsobom (obed v cudzom stravovacom zariadení, doprava prenajatým autobusom a pod.), alebo či ide o tovary a služby poskytnuté spoločnosťou z vlastných zdrojov (vlastné upomienkové predmety, doprava vlastným autobusom a pod.). Rovnako treba posúdiť aj skutočnosť, do akej výšky pokrýva vstupné účastníkov zájazdu náklady spojené so samotným zájazdom a sprievodnými akciami. Toto je dôležité napríklad pre ďalšie posúdenie zahŕňania „spomienkových“ predmetov do daňových výdavkov, a to:
- buď ako náklady na predaný tovar [v prípade, že cena predmetu je zahrnutá vo vstupnom a predmet nespĺňa charakter reklamného predmetu podľa § 34 ods. 1 písm.
b) zákona o daniach z príjmov], - alebo ako výdavky na reklamu [ak poskytnuté predmety spĺňajú charakter reklamných, resp. propagačných predmetov a ide o reklamné predmety podľa § 34 ods. 1 písm. b) zákona o daniach z príjmov], - alebo ako dary [v prípade, že nejde o reklamné predmety podľa § 34 ods. 1 písm. b) zákona o daniach z príjmov a ich cena nie je obsiahnutá vo vstupnom platenom účastníkmi zájazdu].
Rovnaké kritérium posudzovania platí aj pre ceny do tomboly, či už peňažného alebo nepeňažného charakteru. V tejto súvislosti upozorňujeme aj na ustanovenie § 36 ods. 2, týkajúce sa uplatňovania osobitnej sadzby dane ako aj odlišnej formy zdaňovania u príjmov plynúcich z cien zo súťaží. Daň z pridanej hodnoty:
Tu je potrebné upozorniť na skutočnosť, že uznateľnosť výdavkov z pohľadu dane z príjmov nemusí vždy korešpondovať s nárokom na odpočet DPH pri prijatých zdaniteľných plneniach. Podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH má v zásade daňovník nárok na odpočet DPH pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočnenia svojich zdaniteľných plnení, a ak sú dodržané podmienky uvedené v ods. 2 citovaného ustanovenia zákona.
Preto v nadväznosti na uvedené, odplatné poskytnutie služby – organizovanie zájazdu – je zdaniteľným plnením, a preto pri zdaniteľných plneniach prijatých za účelom uskutočnenia zájazdu má firma vo všeobecnosti nárok na odpočet DPH pri dodržaní uvedených ustanovení zákona o DPH. Opäť je však potrebné posúdiť jednotlivé časti poskytnutej služby – zájazdu aj individuálne a identifikovať ich z pohľadu DPH. Konkrétne ide napr. o poskytnutie stravovania. Keďže vo Vašej otázke nie je špecifikované, o akú formu stravovania sa jedná, upozorňujeme na ustanovenie § 20 ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého nárok na odpočet DPH nie je pri nákupe tovaru a služieb za účelom pohostenia.
Rovnako individuálne je potrebné posúdiť aj poskytovanie spomienkových predmetov, a to v súvislosti s ustanovením § 5 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Ak sa v skutočnosti jedná o propagačné predmety podľa citovaného ustanovenia zákona, potom tieto nie sú predmetom dane. Pokiaľ by sa však nejednalo o propagačné predmety, potom ich poskytnutie, pokiaľ by bolo bezodplatné, by bolo považované za bezodplatné zdaniteľné plnenie a bolo by predmetom DPH.

27.09.2001 - V prípade, ak zamestnanec používa svoju súkromnú linku pri svojej práci, je možné (záleží to od dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom), aby pracovné hovory boli zamestnávateľom preplatené. Avšak, pokiaľ ide o vplyv takéhoto výdavku na základ dane z príjmov, máme za to, že nemôže ísť o daňový výdavok, pretože zákon o daniach z príjmov neumožňuje jeho uplatnenie tak, ako je to napr. pri vykonaní pracovnej cesty zamestnancom motorovým vozidlom, ktoré mu neposkytol zamestnávateľ [§ 24 ods. 2 písm. j) zákona o daniach z príjmov) - princíp je tu rovnaký. Rovnako z pohľadu DPH nie je možné uplatnenie odpočtu dane, a to z viacerých dôvodov: zdaniteľné plnenie zamestnávateľ neprijal od platiteľa dane (zamestnanec nie je platiteľ dane, nie je ani podnikateľom), následne ani daň nie je zaplatená platiteľovi, zamestnávateľ nemá daňový doklad a doklad o zaplatení dane platiteľovi. Nie sú teda splnené podmienky pre uplatnenie odpočtu dane kladené § 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Preplatené telefónne hovory zamestnancovi teda môžu byť len nedaňovým výdavkom u zamestnávateľa.

18.09.2001 - Zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov umožňuje v ustanovení § 4 ods. 5 novozaregistrovaným platiteľom, ktorí podnikali už pred dňom registrácie na DPH, aby si uplatnili v prvom zdaňovacom období po registrácii na DPH odpočet dane z majetku, ktorý nadobudli najviac 12 mesiacov pred dňom registrácie. Pri nadobudnutých zásobách sa odpočet dane zistí z obstarávacej ceny zásob, pri odpisovanom hmotnom a nehmotnom majetku zo zostatkovej ceny. Podmienkou je, aby sa platiteľ mohol preukázať dokladmi o nákupe vyhotovenými platiteľmi dane a tiež dokladmi o zaplatení dane týmto platiteľom. a) V prípade, že tovar (zásoby) bol nadobudnutý dovozom zo zahraničia, zákon o DPH takto nadobudnutý majetok nevylučuje z nároku na odpočet dane, i keď v takomto prípade nemôže byť nikdy splnená podmienka zaplatenia dane platiteľovi dane, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie (zahraničný dodávateľ nie je platiteľom dane podľa nášho zákona), pretože pri dovoze tovaru zo zahraničia vstupuje do vzťahu dodávateľ ? odberateľ colný orgán, ktorému platiteľ príslušnú vymeranú DPH zaplatí. Daň zaplatená colnému orgánu spĺňa definíciu odpočtu dane v zmysle § 2 ods. 5 písm. h) a f) zákona o DPH, pretože odpočet dane je daň na vstupe upravená, ktorá bola zaplatená platiteľovi, v prípade dovozu tovaru colnému orgánu a bola zaúčtovaná. Čo sa pre účely zákona o DPH považuje za dovezený tovar, upravuje ustanovenie § 48 ods. 2 zákona o DPH.
Funkciu daňového dokladu pri dovoze tovaru plní v zmysle § 48 ods. 4 zákona o DPH písomná colná deklarácia - JCD [otázka v bode
a) je nesprávne postavená, pretože JCD plní funkciu daňového dokladu a nie dokladu o zaplatení dane, preukázanie sa dokladom o zaplatení dane ? napr. výpisom z účtu je ďalšou podmienkou nutnou k tomu, aby bol nárok uznaný]. Z uvedeného vyplýva, že i keď v ustanovení § 4 ods. 5 zákona o DPH nie sú vyslovene upravené podmienky odpočtu dane zo zásob dovezených zo zahraničia, z podstaty tohto zákona a z kontextu ďalších ustanovení vyplýva, že novozaregistrovaný platiteľ má nárok na uplatnenie odpočtu dane i z dovezeného tovaru.
b) V zmysle Postupov účtovania pre podnikateľov (účtová trieda 0 ? Investičný majetok, čl. I) drobný hmotný investičný majetok (DHIM) sú samostatné hnuteľné veci, ktorých cena je do 20 000 Sk (vrátane) a doba používania dlhšia ako 1 rok, ak ide o:
- predmety z drahých kovov,
- veci, nadobudnuté nájomcom na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci,
- veci, nadobudnuté nájomcom bezodplatne, ktorých reprodukčná obstarávacia cena nie je vyššia ako 20 000 Sk,
- a ďalšie predmety, o ktorých sa účtovná jednotka rozhodne, že sú investičným majetkom.
V takom prípade ich eviduje na účte 028 ? Drobný hmotný investičný majetok. DHM, o ktorom účtovná jednotka rozhodla, že nie je investičným majetkom, je až do doby uvedenia do užívania zásobou. Nákup (obstaranie) potom účtuje na účte 111 ? Obstaranie materiálu a 112 ? Materiál na sklade a výdaj do spotreby zaúčtuje na účet 501 ? Spotreba materiálu. V prípade, ak DHM nie je prevzatý na sklad, ale ide priamo do spotreby, zaúčtuje sa na účet 501 ? Spotreba materiálu. V prípade, ak bol DHIM do dňa registrácie už plne odpísaný, alebo DHM bol do tohto dňa uvedený do užívania, resp. bol ihneď pri nákupe vydaný do spotreby, potom nevzniká platiteľovi ku dňu registrácie nárok na jeho odpočet. Nárok na odpočet dane ku dňu registrácie vznikne len z DHIM neodpísaného, alebo z DHM evidovaného na zásobách.
c), e) V prípade uplatnenia odpočtu dane pri registrácii platiteľa (ak vznikol nárok), bude účtovanie nasledovné:
- ak pôjde o odpisovaný hmotný majetok, uplatnením odpočtu dôjde zároveň k zníženiu vstupnej ceny: 343-DPH MD / 028 DHIM D
- ak pôjde o HIM, ktorý je zásobou: 343-DPH MD / 112-Materiál na sklade D
d) V prípade účtovania zásob spôsobom "B", cena obstarania na účte 504, ktorá sa vzťahuje na nepredaný tovar, bude upravená pri uplatnení odpočtu dane: 343 MD / - - 504 MD / -

18.09.2001 - Zákon o daniach z príjmov ani iný právny predpis nezakazuje používať služobné auto aj na súkromné účely.

Avšak podľa § 25 ods.1 písm. u) zákona č. 366/1992 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, daňovými výdavkami nie sú výdavky na osobnú potrebu daňovníka. To znamená, že ak používate auto na súkromné účely, nemôžete si do daňových výdavkov zahrnúť spotrebu pohonných látok, nakoľko nejde o pracovnú cestu a nie je to výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Taktiež, ak ide o vozidlo, o ktorom účtujete ako o majetku využívanom v súvislosti s podnikaním - § 7 alebo v súvislosti s prenájmom - § 9 a uplatňujete si do daňových výdavkov odpisy z vozidla, môžete si pri odpisovaní hmotného alebo nehmotného majetku, ktorý iba sčasti využívate na zabezpečenie zdaniteľného príjmu (sčasti sa využíva na osobné účely) do daňových výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov zahrnúť len pomernú časť odpisov. Pomer bude rovnaký, v akom sa vozidlo využíva na služobné účely.

18.09.2001 - Colné opatrenia medzi Slovenskou republikou a inými štátmi sa vzťahujú pre obchod s tovarom. Na účely colného zákona (zákon č. 238/2001 Z. z.) sa tovarom rozumejú všetky hnuteľné hmotné veci a elektrická energia uvedené v kombinovanej nomenklatúre colného sadzobníka. Z uvedeného vyplýva, že za tovar nemožno považovať software, pretože nespĺňa uvedené pojmové znaky. To znamená, že ani software dodaný prostredníctvom internetu nepodlieha dovozným platbám v zmysle colného zákona.

Dani z pridanej hodnoty podľa zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov podlieha zdaniteľné plnenie v tuzemsku, tovar pri dovoze a príležitostná autobusová preprava uskutočnená zahraničným dopravcom. Na účely tohto zákona sa tovarom rozumie hnuteľná vec, tepelná a elektrická energia, plyn a voda. Dovezeným tovarom na účely tohto zákona je a) tovar prepustený do režimu voľného obehu,
b) tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme navracania,
c) tovar prepustený do režimu dočasného použitia,
d) späť dovážaný tovar prepustený do režimu voľného obehu z režimu pasívneho zušľachťovacieho styku,
e) nezákonne dovezený tovar a tovar, ktorý bol odňatý colnému dohľadu.

V zmysle uvedeného nemožno za dovoz tovaru považovať získanie software od zahraničného subjektu, preto sa DPH neuplatní.

Podľa autorského zákona (zákon č. 383/1997 Z. z.) počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií použitých priamo alebo nepriamo v počítači. V danom prípade je software kúpený samostatne, t.j. nie je súčasťou hardware a jeho ocenenia. V prípade, že jeho ocenenie je vyššie ako 40 000 Sk, predstavuje z účtovného a daňového hľadiska nehmotný majetok, ktorý sa eviduje na účte 013-Software a do daňových výdavkov sa zahrnie postupne vo forme odpisov.

V prípade, že ocenenie software nepresiahne sumu 40 000 Sk, účtovná jednotka ho môže zahrnúť priamo do nákladov (účet 518-Ostatné služby). Účtovná jednotka sa však môže rozhodnúť, že tento software bude považovať za drobný nehmotný investičný majetok a bude ho evidovať na účte 018-Drobný nehmotný investičný majetok.

18.09.2001 - Podľa § 24 ods.1 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka.

Zo znenia Vašej otázky vyplýva, že ide skôr o pracovnú poradu ako o školenie. Ak pracovná porada zamestnancov firmy bola preukázateľne uskutočnená, náklady vynaložené na jej zabezpečenie sú daňovým výdavkom podľa 24 ods.1 zákona o daniach z príjmov. Preukázateľnosť nákladov v tomto prípade však neznamená len preukázateľnosť účtovným dokladom, ktorým je vo Vašom prípade faktúra od prevádzkovateľa hotela, ale najmä písomnosťami dokumentujúcimi priebeh jednania - jeho predmet, výsledok, zoznam účastníkov a pod.

Podľa § 24 ods. 2 písm. i) bod 3 zákona o daniach z príjmov výdavkami (nákladmi) na vzdelávanie zamestnancov sú predovšetkým náklady vynaložené na prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov, prípadne jej zvyšovanie upravené Zákonníkom práce.

18.09.2001 - Poskytnutie bezplatného ubytovania, stravovania, pracovného odevu, ochranných pracovných prostriedkov, príspevku na ošatenie, obuvi a služného podľa § 9 zákona č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe sa účtuje na ťarchu účtu 527 ? Zákonné sociálne náklady so súvzťažným zápisom a to podľa charakteru druhu nákladu na stranu Dal účtu 112 - Materiál na sklade (ak sa ošatenie vydáva zo skladu), 211 ? Pokladnica, 221 ? Bankové účty (slúžne), 321 ? Dodávatelia (ak sa ošatenie nakupuje) alebo 622 ? Aktivácia vnútropodnikových služieb (príspevok na stravovanie).

Vynaložené náklady subjektu, ktorý plní funkciu zamestnávateľskej organizácie alebo iného zamestnávateľského subjektu voči občanom vykonávajúcim civilnú službu podľa zákona č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe, sú posudzované ako výdavky zahrňované do základu dane z príjmov pri splnení podmienok vyplývajúcich z ustanovení zákona o daniach z príjmov a zo zákona o civilnej službe.

V súlade s § 24 ods. 2 písm. i) zákona o daniach z príjmov, sa umožňuje zahrnúť do výdavkov (nákladov) vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov i výdavky, na úhradu ktorých je daňovník povinný podľa osobitných predpisov. Zákon o civilnej službe v § 4 ods. 5 stanovuje zamestnávateľovi povinnosť uhradiť občanovi, ktorý nastúpil civilnú službu a ktorý teda vykonáva prácu alebo zabezpečuje pre zamestnávateľa príjem, preukázané cestovné výdavky vo výške stanovenej zákonom č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách. Náhrady preukázaných cestovných výdavkov osobám vykonávajúcim civilnú službu podľa § 4 ods. 5 zákona o civilnej službe sa zaúčtujú na stranu Má dať účtu 512 ? Cestovné a na stranu Dal účtu 211 ? Pokladnica alebo na stranu Dal účtu 333 ? Ostatné záväzky voči zamestnancom. Tieto výdavky sú považované i za výdavky na účely určenia základu dane z príjmov.

Do výdavkov na účely určenia základu dane z príjmov je tiež možné zahrnúť i ostatné náhrady poskytované zamestnávateľom povinne v zmysle príslušných ustanovení zákona o civilnej službe. Sú to napr. bezplatné ubytovanie, ak je porovnateľné s ubytovaním vojaka základnej služby, resp. do tejto výšky, strava v hodnote stravovacej normy vojaka základnej služby, pracovný odev, pracovné prostriedky, príspevok na ošatenie, obuv a slúžne ako vojakovi základnej služby, t. j. náklady vyplývajúce z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o civilnej službe, ďalej riadna dovolenka započítavaná do výkonu civilnej služby s nárokom na peňažné náležitosti v zmysle § 11 zákona o civilnej službe i dodatková dovolenka v zmysle § 9 ods. 4 zákona o civilnej službe. V zmysle § 11 ods. 3 zákona o civilnej službe, nárok na osobitnú dovolenku nevyplýva priamo zo zákona o civilnej službe (zamestnávateľ však dovolenku môže poskytnúť). Náklady vzniknuté v súvislosti s touto dovolenkou nie sú považované za výdavok (náklad) pre účely určenia základu dane z príjmov zamestnávateľských subjektov.

18.09.2001 - Správne zaradenie motocykla do Klasifikácie produkcie je dôležitým východiskom pre odpovede na všetky časti Vašej otázky. Pred tým ale musíme zistiť, aký číselný znak má motocykel v Colnom sadzobníku č. 195/2000 Z. z. v znení neskorších doplnkov. V Colnom sadzobníku sú motocykle (vrátane mopedov) a bicykle s pomocným motorom, tiež s prívesným vozíkom zaradené pod číselným znakom 8711. Podľa obsahu valcov sú potom rozdelené do číselných znakov 8711 10 - 8711 90. Na základe týchto číselných znakov nájdeme motocykle zaradené v Klasifikácii produkcie do kódov 35.41.11-13.

V prílohe č. 2 k zákonu o daniach z príjmov č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov ? "Zaradenie hmotného majetku do odpisových skupín" nájdeme, že motocykle a prívesné vozíky k motocyklom ? kód produkcie 35.41.1 sú zaradené do 2. odpisovej skupiny. Nevieme ale, prečo Vás zaujíma odpisovanie motocykla, keď z otázk vyplýva, že motocykel bol obstaraný formou lízingu. Počas trvania platnosti lízingovej zmluvy je motocykel vo vlastníctve prenajímateľa a nájomca účtuje do výdavkov iba zaplatené rovnomerne časovo rozlíšené splátky podľa § 24 ods. 3 písm. f) hore uvedeného zákona o daniach z príjmov a pri splnení podmienok uvedených v § 24 ods. 4 tohoto zákona.

Limitovaná výška nájomného za veci s právom kúpy prenajatej veci najviac 550 000 Sk podľa ustanovenia § 24 ods. 3 písm. f) zákona o daniach z príjmov sa týka automobilov s kódmi Klasifikácie produkcie 34.10.2, 34.10.4 a 34.10.54, a to vrátane kúpnej ceny, za ktorú prevezme nájomca prenajímanú vec do vlastníctva. Kód Klasifikácie produkcie 35.41.1 tu nie je uvedený, nájomné za motocykel nie je teda obmedzené limitom. Podľa § 20 ods. 5 zákona o DPH č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov nemá platiteľ nárok na odpočet dane pri nákupe osobného automobilu. Pojem "osobný automobil" je definovaný v § 2 ods. 1 písm. k) zákona o DPH ako motorové vozidlo, ktoré podľa § 2 ods. 5 písm. a) vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách patrí do kategórie M1. Pri nákupe motocykla na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci, ak je zdaniteľné plnenie prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení, má platiteľ nárok na odpočet dane tak z kapitálovej časti ? obstarávacej ceny motocykla, ako aj z prirážky, ktorá je súčasťou dohodnutej splátky.

18.09.2001 - Zákonník práce v § 69 ustanovuje, zamestnanec môže uzatvoriť i niekoľko pracovných pomerov, avšak práva a povinnosti z nich vyplývajúce sa u každého z nich posudzujú samostatne.

Z uvedeného je zrejmé, že i k zmene niektorého z nich môže dôjsť len na základe doplnku k v súčasnosti platnej pracovnej zmluve, ak sa na nej zamestnanec i zamestnávateľ písomne dohodnú. Postup k zrušeniu "starej" a podpisu "novej" pracovnej zmluvy tak, ako uvádzate vo svojej otázke je v rozpore s platnými pracovnoprávnymi predpismi.