Archív

18.09.2001 - V otázke ste neuviedli konkrétne mesiace, v ktorých bude zamestnankyňa čerpať riadnu materskú dovolenku.

Nakoľko otázku ste zaslali 15. 8. 2001, vychádzame z predpokladu, že zamestnankyňa má na ňu nastúpiť v dobe mesiacov september-december. Takáto zamestnankyňa má nárok na celú základnú výmeru dovolenky za celý kalendárny rok (ak u zamestnávateľa pracuje minimálne od 1. 1. 2001), alebo za časť roka (podľa počtu odpracovaných mesiacov, ak splnila podmienku 60 odpracovaných dní).

V odpovedi na otázku je potrebné vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce v znení neskorších predpisov (uverejnili sme ho i s výkladom v PMPP č. 9/97), v zmysle ktorého sa riadna dovolenka kráti, ak zamestnanec nepracoval pre prekážky v práci, ktoré sa na účely dovolenky nepovažujú za výkon práce.

Keďže však § 55 ods. 2 uvádzanej právnej normy špecifikuje, že doba materskej dovolenky sa považuje za výkon práce, dovolenku za kalendárny rok alebo jej časť nemožno krátiť. V tejto súvislosti by sme však radi upozornili na ustanovenie § 108 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého ak zamestnankyňa požiada zamestnávateľa o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej dovolenky, je zamestnávateľ povinný jej žiadosti vyhovieť.

11.09.2001 - Poskytnutie bezplatného ubytovania, stravovania, pracovného odevu, ochranných pracovných prostriedkov, príspevku na ošatenie, obuvi a služného podľa § 9 zákona č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe sa účtuje na ťarchu účtu 527 ? Zákonné sociálne náklady so súvzťažným zápisom a to podľa charakteru druhu nákladu na stranu Dal účtu 112 - Materiál na sklade (ak sa ošatenie vydáva zo skladu), 211 ? Pokladnica, 221 ? Bankové účty (slúžne), 321 ? Dodávatelia (ak sa ošatenie nakupuje) alebo 622 ? Aktivácia vnútropodnikových služieb (príspevok na stravovanie).

Vynaložené náklady subjektu, ktorý plní funkciu zamestnávateľskej organizácie alebo iného zamestnávateľského subjektu voči občanom vykonávajúcim civilnú službu podľa zákona č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe, sú posudzované ako výdavky zahrňované do základu dane z príjmov pri splnení podmienok vyplývajúcich z ustanovení zákona o daniach z príjmov a zo zákona o civilnej službe.

V súlade s § 24 ods. 2 písm. i) zákona o daniach z príjmov, sa umožňuje zahrnúť do výdavkov (nákladov) vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov i výdavky, na úhradu ktorých je daňovník povinný podľa osobitných predpisov. Zákon o civilnej službe v § 4 ods. 5 stanovuje zamestnávateľovi povinnosť uhradiť občanovi, ktorý nastúpil civilnú službu a ktorý teda vykonáva prácu alebo zabezpečuje pre zamestnávateľa príjem, preukázané cestovné výdavky vo výške stanovenej zákonom č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách. Náhrady preukázaných cestovných výdavkov osobám vykonávajúcim civilnú službu podľa § 4 ods. 5 zákona o civilnej službe sa zaúčtujú na stranu Má dať účtu 512 ? Cestovné a na stranu Dal účtu 211 ? Pokladnica alebo na stranu Dal účtu 333 ? Ostatné záväzky voči zamestnancom. Tieto výdavky sú považované i za výdavky na účely určenia základu dane z príjmov.

Do výdavkov na účely určenia základu dane z príjmov je tiež možné zahrnúť i ostatné náhrady poskytované zamestnávateľom povinne v zmysle príslušných ustanovení zákona o civilnej službe. Sú to napr. bezplatné ubytovanie, ak je porovnateľné s ubytovaním vojaka základnej služby, resp. do tejto výšky, strava v hodnote stravovacej normy vojaka základnej služby, pracovný odev, pracovné prostriedky, príspevok na ošatenie, obuv a slúžne ako vojakovi základnej služby, t. j. náklady vyplývajúce z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o civilnej službe, ďalej riadna dovolenka započítavaná do výkonu civilnej služby s nárokom na peňažné náležitosti v zmysle § 11 zákona o civilnej službe i dodatková dovolenka v zmysle § 9 ods. 4 zákona o civilnej službe. V zmysle § 11 ods. 3 zákona o civilnej službe, nárok na osobitnú dovolenku nevyplýva priamo zo zákona o civilnej službe (zamestnávateľ však dovolenku môže poskytnúť). Náklady vzniknuté v súvislosti s touto dovolenkou nie sú považované za výdavok (náklad) pre účely určenia základu dane z príjmov zamestnávateľských subjektov.

11.09.2001 - Keďže Vaša spoločnosť sa zaoberá polygrafickou výrobou, predpokladáme, že Vaše výrobky, ako sú tlačoviny (dodacie listy, objednávky, letáky, vizitky) účtujete po ich dokončení (aktivácii) vo výrobnom procese na účte 123 ? Výrobky. Ich použitie pre vlastnú potrebu potom zaúčtujete na stranu Má dať účtu 501 ? Spotreba materiálu a na stranu Dal účtu 123 ? Výrobky a to vo vlastných nákladoch, t. j. v nákladoch, ktoré ste na výrobu tlačovín vynaložili. Na predmetné zaúčtovanie vystavíte interný účtovný doklad. Je prirodzené, že predmetné tlačoviny, ktoré spotrebujete na Vaše podnikateľské účely, ako je vystavovanie faktúr a dodacích listov pre vašich odberateľov atď., zúčtujete do nákladov, pretože, keby ste sa touto výrobou nezaoberali, museli by ste tieto tlačoviny zakúpiť a tie by sa tiež v konečnom dôsledku zúčtovali do nákladov.

Pri vyhotovení tlačív (dodacích listov, objednávok) a reklamných materiálov (letákov, vizitiek) má platiteľ nárok na odpočet dane podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona č.289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Tlačivá ako dodacie listy, objednávky sú predmetom vnútropodnikovej spotreby, a preto nie sú predmetom dane z pridanej hodnoty, nakoľko nedochádza k uskutočneniu zdaniteľného plnenia.

U reklamných predmetov je potrebné postupovať podľa § 5 ods. 2 písm. a) citovaného zákona o DPH, keď predmetom dane nie sú bezodplatne poskytnuté propagačné a reklamné predmety platiteľa, ktorých hodnota nepresiahne 200 Sk za jeden kus a sú označené obchodným menom platiteľa. Ak Vami vyhotovené reklamné a propagačné predmety spĺňajú teda všetky uvedené podmienky (bezodplatné poskytnutie, cena nepresahuje za 1 kus sumu 200 Sk, sú označené Vašim obchodným menom), nepodliehajú DPH.

V prípade, že reklamné a propagačné predmety Vami vyhotovené, nebudú spĺňať čo len jednu z uvedených podmienok, podliehajú DPH (sú predmetom dane podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona). Doklad o použití ste povinný vyhotoviť v týchto prípadoch:

1. ? ak ste uskutočnili bezodplatné zdaniteľné plnenie,
2. ? ak ste uskutočnili zdaniteľné plnenie na osobnú spotrebu platiteľa,
3. ? ak ste uskutočnili zdaniteľné plnenie osobe, ktorá má osobitný vzťah ku Vám a odplata je nižšia ako obvyklá cena.

Náležitosti, ktoré musí obsahovať doklad o použití, sú uvedené v § 17 ods. 2 zákona o DPH.

11.09.2001 - Certifikácia bola ako určitá špecifická služba vykonaná jednorázovo. V danom prípade nejde o poskytovanie dlhodobej služby alebo iného plnenia, ktoré by boli zaplatené vopred, preto sa úhrada za certifikáciu časovo nerozlišuje. To znamená, že v danom prípade z účtovného hľadiska nejde o náklad budúcich období, a preto sa na účte 381 neúčtuje.

11.09.2001 - Predmetné účtovné prípady, o ktorých v otázke píšete, patria do účtovného obdobia roka 2000 ? služba bola vykonaná v 12/2000 a taktiež mzdy boli zúčtované za 12/2000 (§ 3 zákona o účtovníctve = účtovné prípady sa účtujú do obdobia s ktorým časovo a vecne súvisia). Pre tieto účtovné prípady slúžia v účtovej osnove a v postupoch účtovania pre podnikateľov, č. j. 3177/1998-KM, účty účtovej skupiny 38 - Prechodné účty aktív a pasív (účty časového rozlíšenia). V roku 2000 pri účtovnej závierke ste boli povinný predmetné účtovné prípady zaúčtovať nasledovne:
a) nevyfakturované dodávky za služby vykonané v 12/2000, presná suma nie je známa, odhaduje sa: účtovný predpis: 511,518/389 Účtovný doklad: vystavený interný účtovný doklad.
b) prémie a odmeny, ktorých výplata prechádza do nasledujúceho roka, je známa ich presná suma, avšak nebolo možné ich zaúčtovať ako záväzok na účte 331,366: účtovný predpis: 521,522/383.
c)zákonné poistenie k prémiám a odmenám: účtovný predpis: 524/383. Účtovný doklad: interný účtovný doklad (rozúčtovanie miezd).
V nasledujúcom účtovnom období zaúčtovanie došlej dodávateľskej faktúry za služby vykonané v 12/2000:
a) faktúra dodávateľa: účtovný predpis: 389/321,
b) rozdiel vyfakturovanej dodávky oproti dohadnej položke
- ak bola dohadná položka vyššia: 389/511,518,
- ak bola dohadná položka nižšia: 511, 518/389.
Zúčtovanie výdavkov (vyplatenie miezd) v nasledujúcom roku na základe výplatnej listiny a výkazu poistenia: účtovný predpis: 383/331,366,336. V denníku v roku 2001 zúčtujete dodávateľskú faktúru s dátum, kedy ste ju prijali (20.1.2001, resp. 15.1.2001), rovnako aj zúčtovanie a vyplatenie miezd na základe mzdovej listiny vykonáte s januárovým dátumom v roku 2001. Uvedené účtovanie je také, že v roku 2000 ste predpisovo zúčtovali vykonané služby a mzdy s dopadom na hospodársky výsledok aj na základ dane, v roku 2001 už len zúčtujete došlú dodávateľskú faktúru a výplatnú listinu a výkaz poistenia ? čiže už len platby a tie už sú bez dopadu na hospodársky výsledok a základ dane roka 2001. Vaše zápisy v denníku v roku 2001 sú zapísané správne.

11.09.2001 - Demontáž a montáž ústredného kúrenia sú v zmysle klasifikácie produkcie stavebnými prácami. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sadzba dane pri poskytovaní stavebných prác zatriedených do číselných kódov 45.1 až 45.4 klasifikácie produkcie je 10 % vrátane tovarov, ktoré sa pevne zabudovávajú ako súčasť stavby [§ 2 ods. 5 písm. c)] alebo nehnuteľnosti s výnimkou tovarov uvedených v prílohe č. 2. V prílohe č. 2 zákona sú uvedené radiátory ústredného vykurovania, ale nie je uvedené potrubie ústredného vykurovania. Na základe uvedeného potom vyplýva, že výmena potrubia na ústrednom vykurovaní vrátane dodaného potrubia sa zdaní sadzbou dane 10 %.

11.09.2001 - Novela zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov zákonom č. 466/2000 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2001 upravila definíciu technického zhodnotenia v § 33 ods.1 tak, že na účely tohto zákona technickým zhodnotením treba rozumieť výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 20 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie. Podľa § 29 ods. 3 zákona o daniach z príjmov technické zhodnotenie vykonané na odpisovanom majetku na účely výpočtu ročnej výšky odpisu podľa § 31 a § 32 a priradenia ročnej odpisovej sadzby alebo ročného koeficientu zvyšuje vstupnú cenu (s výnimkou technického zhodnotenia vykonaného v prvom roku odpisovania) a zároveň zostatkovú cenu príslušného majetku. Iným majetkom podľa § 26 ods. 6 písm. d) a e) zákona o daniach z príjmov je technické zhodnotenie na účely tohto zákona len v prípade, ak je vykonané na plne odpísanom hmotnom majetku a nehmotnom majetku alebo je vykonané, uhradené a odpisované nájomcom na prenajatom majetku. Ak výdavky charakteru technického zhodnotenia na jednotlivom samostatne odpisovanom majetku neprevyšujú v úhrne za zdaňovacie obdobie sumu 20 000 Sk, sú priamo uznaným daňovým výdavkom.
Definícia technického zhodnotenia uvedená v § 33 zákona o daniach z príjmov platí aj pre účely účtovníctva. Účtová osnova a postupy účtovania pre podnikateľov (Opatrenie MF SR č.31771998-KM) v Čl. I bod 5 písm. e) účtovej triedy 0 - Investičný majetok, hmotným investičným majetkom rozumie aj technické zhodnotenie podľa § 33 zákona č. 366/1999 Z. z., pokiaľ nie je súčasťou obstarávacej ceny hmotného investičného majetku. Ocenenie hmotného a nehmotného investičného majetku napr. obstarávacou cenou sa zvýši o výdavky na dokončené technické zhodnotenie, pokiaľ podľa zmluvy nebude technické zhodnotenie odpisovať nájomca (Čl. III bod 5 účtovej triedy 0).
Ak teda v roku 2001 výdavky charakteru technického zhodnotenia počítača neprevýšia sumu 20 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie, obstaranie pamäte v sume 7 000 Sk sa zúčtuje do nákladov spoločnosti a zároveň táto suma bude aj daňovým výdavkom.

11.09.2001 - V čl. IX. ods. 4 Opatrenia pre vedenie jednoduchého účtovníctva, č. 65/396/1994 v znení neskorších predpisov, je ustanovené, že materiál dodaný zákazníkom a prevzatý na spracovanie, alebo k opravám sa eviduje v knihe pohľadávok a záväzkov, nie v knihe zásob.
Tvorca citovaného Opatrenia (MF SR) vylúčil možnosť, aby materiál dodaný zákazníkom bol evidovaný v knihe zásob, pretože v tejto evidencii by mal podnikateľ evidovať len zásoby (materiál, tovar atď.), ktoré nakúpil zo svojich prostriedkov. Keďže prijatím materiálu prevzal podnikateľ na seba záväzok, že s materiálom určitým spôsobom naloží (napr. ušije šaty), je potrebné aj o tejto skutočnosti nejakým spôsobom účtovať. Preto tvorca citovaného Opatrenia ustanovuje, že materiál dodaný zákazníkom a prevzatý na spracovanie, alebo k opravám sa taktiež musí evidovať v knihe pohľadávok a záväzkov a to i napriek tomu, že nejde o klasický záväzok, na aký sme z bežnej praxe zvyknutí z dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Po splnení tejto povinnosti (záväzku) zákazník zaplatí podnikateľovi za vykonanú prácu. Prijatú platbu potom podnikateľ zaúčtuje do peňažného denníka ako príjem peňažných prostriedkov v hotovosti a ako príjem ovplyvňujúci základ dane a zároveň v knihe pohľadávok a záväzkov si poznačí, že tento záväzok bol splnený.
V praxi sa však často stretávame s tým, že podnikateľ prijatý materiál na jeho ďalšie spracovanie si ešte značí aj v knihe zákaziek. V tejto evidencii si môže poznačiť ďalšie potrebné informácie, ktoré sú pre neho potrebné (napr. pri šití odevov si v knihe zákaziek k prijatému materiálu poznačí aj miery, podľa ktorých bude šiť, poznačí si požiadavky zákazníka ako majú šaty byť ušité a pod.). Táto evidencia podľa citovaného Opatrenia nie je povinná a slúži len pre potreby podnikateľa, to znamená, že patrí medzi ostatné písomnosti podnikateľa. I keď je z hľadiska času náročné, evidovať prijatý materiál od zákazníka dvakrát, raz povinne v knihe pohľadávok a záväzkov a druhýkrát dobrovoľne v knihe zákaziek, vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčame viesť obidve evidencie.

11.09.2001 - Pri zaradení hmotného hnuteľného majetku do odpisových skupín podľa prílohy č. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa vychádza z Opatrenia Štatistického úradu SR č. 172/1995 Z. z., ktorým sa vyhlasuje klasifikácia produkcie, pričom každému výrobku alebo každej skupine výrobkov (podskupine) je pridelený príslušný kód Klasifikácie produkcie, podľa ktorého sa hmotný hnuteľný majetok zaradí do príslušnej odpisovej skupiny. V prípade, že nepoznáte kód Klasifikácie produkcie "zváracieho agregátu ForMig", odporúčame Vám požiadať o stanovisko Štatistický úrad SR. Do odpisovej skupiny podľa prílohy č. 2 zákona o daniach z príjmov je totiž možné správne zaradiť len majetok, ktorý je správne zatriedený podľa štatistického triedenia do príslušného kódu Klasifikácie produkcie.

11.09.2001 - Zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v § 20 ods. 2 písm. d) umožňuje platiteľovi uplatniť odpočet dane v prípade, že daň na vstupe je 200 000 Sk a viac len, ak má doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej prostredníctvom banky alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukážkou. Čo sa rozumie bezhotovostným vkladom upravujú Všeobecné obchodné podmienky, ktorými sa určujú zásady vedenia účtov klientov v bankách a zásady vykonávania platobného styku a zúčtovania na týchto účtoch zo dňa 7. 12. 1993, uverejnené vo Vestníku NBS v čiastke č. 1/1994. Podľa článku VI citovaných všeobecných obchodných podmienok vykonáva klient bezhotovostné platby prevodom peňažných prostriedkov z účtu na účet prostredníctvom:
a) jednorazového alebo trvalého príkazu na zúčtovanie, príkaz na zúčtovanie vyhotovuje platiteľ (majiteľ účtu alebo osoba oprávnená disponovať s peňažnými prostriedkami na účte) formou príkazu na úhradu, alebo príjemca (osoba, ktorá nie je majiteľom účtu, ani osobou oprávnenou disponovať s peňažnými prostriedkami na účte) formou príkazu na inkaso v prípadoch uvedených v čl. VII. ods. 2 a v čl. IX. ods. 2,
b) šeku na zúčtovanie,
c) bankovej platobnej karty.
Podľa čl. X citovaných podmienok môže klient vykonávať platby v hotovosti prostredníctvom banky:

a) zložením hotovosti na prevod peňažných prostriedkov v prospech účtu príjemcu pokladničným dokladom banky
b) zložením hotovosti na výplatu sumy v hotovosti pokladničným dokladom banky,
c) poukázaním peňažných prostriedkov zo svojho účtu na výplatu sumy v hotovosti pokladničným dokladom banky,
d) šekom vystaveným na výplatu sumy v hotovosti,
e) výberom hotovosti pokladničným dokladom banky,
f) bankovou platobnou kartou.

Pri úhrade DPH na pošte poštovou poukážkou nie je rozhodujúce, či pôjde o bezhotovostnú alebo hotovostnú úhradu, nakoľko i tu sú možné tieto dve formy, záleží od toho aký typ poštovej poukážky platiteľ použije (typ A, B, C, D).

Daňový úrad Vám pri kontrole neuznal odpočet dane, nakoľko ste uhradili DPH vkladom priamo na účet dodávateľa, čo je v zmysle uvedeného hotovostný platobný styk, tzn. nesplnili ste podmienku bezhotovostnej platby. Vo Vašom prípade daňový úrad postupoval správne.