Archív

11.09.2001 - V otázke uvádzate, že ste si v roku 1998 uplatnili zníženie základu dane podľa § 41 ods. 16 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného zákona platného do 31. 12. 1999, daňovník, ktorý má príjmy z podnikateľskej činnosti podľa § 7 ods.1 si môže v prvom roku vzniku daňovej povinnosti znížiť základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov o 50 % v druhom roku o 30 % a v treťom roku o 25 %. Ak daňovník pokračuje v podnikateľskej činnosti podľa prvej vety aspoň po dobu troch rokov od roku, za ktorý si takto znížil daň a túto sumu vynaložil na rozvoj podnikania obstaraním hmotného alebo nehmotného majetku odpisovaného podľa tohto zákona, je od povinnosti doplatiť daň oslobodený. Od povinnosti doplatiť daň je oslobodený aj právny nástupca daňovníka, ktorý si uplatnil zníženie základu dane, ak sumu, o ktorú znížil základ dane, vynaložil na rozvoj podnikania podľa tohto ustanovenia. Od 1. 1. 2000 nadobudol účinnosť nový zákon o daniach z príjmov č. 366/1999 Z. z.. Podľa tohto zákona sa s účinnosťou od 1. 1. 2000 rozumie hmotným majetkom na účely odpisovania majetok, ktorého suma prevyšuje 20 000 Sk a nehmotným majetkom majetok, ktorého suma prevyšuje 40 000 Sk. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. platného od 1. 1. 2000, sa oslobodenia, úľavy a iné zvýhodnenia uplatnené podľa doterajších predpisov uplatnia až do uplynutia lehoty, do ktorej sa na ne oslobodenie, úľavy alebo iné zvýhodnenie vzťahuje. Ministerstvo financií vydalo vo Finančnom spravodajcovi č. 4/2000 Oznámenie MF SR o uplatňovaní niektorých ustanovení zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov pod č. 3241/2000-72 Podľa uvedeného oznámenia daňovník, ktorému v zdaňovacích obdobiach predchádzajúcich roku, v ktorom nadobudol zákon č.366/1999 Z. z. účinnosť, vznikol nárok na zníženie základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 41 zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, môže podľa tohto ustanovenia postupovať až do uplynutia lehoty, počas ktorej si mohol zníženie základu dane (čiastkového základu dane) uplatniť, pričom od povinnosti doplatiť daň je oslobodený, ak splní súbežne obidve podmienky ustanovené v § 41 ods.16 zákona č.286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Hmotným majetkom a nehmotným majetkom, na obstaranie ktorého daňovník musí vynaložiť sumu, o ktorú si znížil daň, sa rozumie s účinnosťou od 1. 1. 2000 hmotný majetok a nehmotný majetok odpisovaný podľa § 26 zákona č. 366/1999 Z. z., t. j. že vstupná cena hmotného majetku je vyššia ako 20 000 Sk a vstupná cena nehmotného majetku je vyššia ako 40 000 Sk. Z uvedeného vyplýva, ak ste si znížili základ dane v roku 1998, musíte pokračovať v podnikateľskej činnosti do troch rokov od roku, za ktorý ste si znížili daň, t. j. do konca roku 2001, pričom musí byť splnená aj druhá podmienka, že kúpite hmotný majetok nad 20 000 Sk, alebo nehmotný majetok nad 40 000 Sk.

11.09.2001 - Váš postup uvádzaný v otázke bol správny. Nakoľko ste so zamestnankyňou ukončili pracovný pomer v skúšobnej lehote, Vašou povinnosťou bolo, vyplatiť jej nemocenské dávky do skončenia práceneschopnosti, t. j. v konkrétnom prípade do 15. 7.

Nakoľko však pracovnoprávny vzťah so zamestnávateľom skončil 31. 3. 2001, zamestnankyňa nemala nárok na platené voľno spojené s prekážkou v práci ? návštevou v zdravotníckom zariadení z dôvodu, že na uplatnenie prekážok v práci uvedených v prílohe nariadenia vlády ČSSR č. 223/1982 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce v znení neskorších predpisov má len zamestnanec, ktorý je v pracovnom pomere.

Nemocenské dávky spojené s práceneschopnosťou od 17. 7. 2001 si bývalá zamestnankyňa musí uplatňovať cestou príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.

11.09.2001 - V odpovedi na Vašu otázku je potrebné vychádzať z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru v znení zákona NR SR č. 10/1993 Z. z.

Zamestnávateľ sa môže dohodnúť so zamestnancom na výplate odstupného, ktoré mu prináleží (ak sa nedohodne v kolektívnej zmluve vyššie) vo výške dvojnásobku priemerného zárobku, v deň skončenia pracovného pomeru alebo na neskoršom termíne výplaty.

Techniku vzniku dohôd ustanovuje § 244 Zákonníka práce. Na vznik každej dohody sú potrebné minimálne dva prejavy vôle, z ktorých prvý je návrhom a druhý akceptáciou návrhu. Tieto na seba nadväzujúce prejavy vôle zmluvných strán musia byť adresné a obsahovo zhodné, aby z nich vznikla platná dohoda. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 Zákonníka práce dohoda je uzavretá len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

Ak k tejto dohode nedôjde, čo je pravdepodobne prípad Vášho manžela, je povinnosťou zamestnávateľa, v súlade s v úvode uvedeným ustanovením, vyplatiť zamestnancovi odstupné po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne, ktorý je u zamestnávateľa určený pre výplatu mzdy.

Ak zamestnávateľ nesplní svoju povinnosť, ktorú mu citovaný právny predpis ukladá, musí sa zamestnanec domáhať svojich práv súdnou cestou.

11.09.2001 - Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon") základom dane je rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou stratou. Pri zisťovaní základu dane sa vychádza
a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 9 ods. 4, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z hospodárskeho výsledku.

Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4 zákona. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Podľa § 24 ods. 2 písm. i) bod 3 zákona daňovým výdavkom sú aj výdavky vynaložené na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov. Samotný zákon však už nedefinuje, čo sa na daňové účely považuje za "vzdelávanie a rekvalifikáciu". To znamená, že zákon striktne nevylučuje, aby sa za výdavok na vzdelávanie a rekvalifikáciu uznal aj výdavok na získanie vodičského oprávnenia zamestnanca. Bude však závisieť od "šikovnosti" daňovníka (t.j. zamestnávateľa), ako presvedčí správcu dane (pri daňovej kontrole), že výdavok na získanie vodičského oprávnenia zamestnanca bol vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Pokiaľ zamestnanec doposiaľ vykonával iné činnosti a jeho doterajšia náplň práce sa má rozšíriť alebo zmeniť (ide teda o určitu formu rekvalifikácie), a na túto činnosť potrebuje vodičské oprávnenie, ide, podľa nášho názoru, zo strany zamestnávateľa o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

11.09.2001 - Základná sadzba dane je 23 percent. Znížená sadzba vo výške 10 percent sa uplatňuje len v prípadoch uvedených v § 10 zákona č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto ustanovenia znížená sadzba sa uplatní pri službách uvedených v prílohe č. 1 citovaného zákona. Podľa prílohy sa pri prenájme použije sadzba dane 10 % len v prípade požičiavania videokaziet (kód KP 71.40.12). To znamená, že pri požičiavaní iných vecí (s výnimkou uvedenou v § 10 ods. 5) sa uplatní sadzba dane 23 %.

11.09.2001 - Vykonanie servisných opráv je z hľadiska DPH poskytnutím služby. Pri posúdení toho, či ide, alebo nejde o vývoz služby je potrebné v prvom rade poznať miesto zdaniteľného plnenia. Miesto zdaniteľného plnenia je určené zákonom č. 289/1995 Z.z. o DPH osobitne pre jednotlivé typy zdaniteľných plnení v ustanovení § 6 , pričom pri poskytovaní služby právnickou osobou je to miesto, kde má táto osoba sídlo, alebo kde má umiestnenú organizačnú zložku a to podľa toho, z ktorého miesta sa služba poskytuje ? uvedené sa však nevzťahuje na služby stavebné, kultúrne, umelecké, športové, vedecké, výchovné a zábavné.
V prípade, ak služba je poskytnutá právnickej, alebo fyzickej osobe, ktorá nemá v SR sídlo, trvalý pobyt alebo prevádzkareň a ide o službu s miestom plnenia v tuzemsku, pričom služba je poskytnutá v zahraničí ( ČR ), bude takáto služba posudzovaná ako vyvezená do zahraničia v zmysle ustanovenia § 38 ods.1 písm. a) zákona o DPH, z čoho vyplýva, že bude oslobodená od dane ( v zmysle § 38 ods.3 ) s nárokom na odpočet dane.
Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade ak :
- V ČR nemáte vytvorenú organizačnú zložku a rovnako česká firma nemá v SR vytvorenú prevádzkareň, budú opravy vývozom služby v zmysle vyššie uvedeného § 38 ods.1 písm. a) zákona o DPH ( to znamená, že faktúra bude vystavená bez DPH )
- V ČR máte vytvorenú organizačnú zložku, ale opravy nie sú poskytované z miesta organizačnej zložky, ale z materskej firmy v SR, potom bude postup rovnaký ako v predchádzajúcom prípade.
- V ČR máte vytvorenú organizačnú zložku, pričom opravy sú poskytované z miesta organizačnej zložky ? potom je miesto zdaniteľného plnenia v zahraničí a takéto plnenie nie je vôbec predmetom DPH v zmysle § 1 zákona o DPH . To znamená, že fakturovať budete bez DPH, pretože poskytnutie Vašej služby nie je predmetom slovenského zákona o DPH, čo však znamená, že napr. z nakúpených náhradných dielov, resp. materiálu spotrebovaného pri takejto oprave Vám nevznikne ani nárok na odpočet dane ( pretože zdaniteľné plnenie nie je prijaté za účelom uskutočnenia zdaniteľných plnení ) .
- Ak česká firma má vytvorenú v SR prevádzkareň, potom poskytnutie opravy nie je oslobodené ? nie je splnená podmienka § 38 ods.1 zákona o DPH a preto oprava bude fakturovaná s daňou.

11.09.2001 - Stanovisko tvorcov Zákonníka práce - pracovníkov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR je nasledovné.

V prípade, že zamestnanec, ktorý čerpá dovolenku za kalendárny rok absolvuje lekárske vyšetrenie alebo ošetrenie, tieto nemožno považovať za prekážku v práci v zmysle prílohy nariadenia vlády ČSSR č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce, a preto mu ani za obdobie strávené u lekára, resp. na ceste do a zo zdravotníckeho zariadenia neprináleží náhrada mzdy.

Ak by však lekár vystavil doklad o práceneschopnosti (tzv. PN - ku) a zamestnanec o tejto skutočnosti informuje zamestnávateľa, dovolenku sa mu do skončenia práceneschopnosti preruší.

11.09.2001 - 1. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanec má so zamestnávateľom uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú, má nárok (podľa odpracovanej doby) na dovolenku na zotavenie:
a) v súlade s § 101 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite po dobu celého kalendárneho roka. Podľa § 101 ods. 2 citovaného predpisu pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok. Vo Vašom konkrétnom prípade, nakoľko v období od 1. 7. 2001 do 30. 9. 2001 zamestnanec odpracoval 63 dní, vznikne mu nárok na 3/12 výmery (zo 4 alebo 5 týždňov podľa počtu odpracovaných rokov) dovolenky za kalendárny rok.
b) v súlade s § 104 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 22 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. V prípade, že si dovolenku na zotavenie zamestnanec nemohol vyčerpať, z naliehavých prevádzkových dôvodov, alebo preto, že zamestnávateľ neurčil jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci, prípadne z iných vážnych dôvodov [ako je skončenie pracovného pomeru - § 110b ods. 2 písm. c) Zákonníka práce] prislúcha mu náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku a prípadné naturálne požitky. Zamestnávateľ mu je ich povinný poskytnúť ku skončeniu pracovného pomeru (u náhrady mzdy najneskôr v deň výplaty za posledný odpracovaný mesiac).
2. V súlade s ustanoveniami zákona č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 377/1996 Z. z. o poskytovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pre ochranu zamestnancov pred úrazmi a chorobami z povolania poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov všetkým zamestnancom, či vykonávajú prácu na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú, určitú alebo dohody o pracovnej činnosti, resp. dohody o vykonaní práce. Jednotlivé prostriedky sa zamestnancom poskytujú na základe nebezpečenstva, v ktorom pracujú. Návratnosť týchto prostriedkov si zamestnávateľ stanovuje už pri uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu (napríklad okuliare, respirátory a podobné druhy osobných pracovných prostriedkov majú väčšiu životnosť ako rukavice, plášte, montérky alebo topánky). Zamestnávateľ by si na základe životnosti jednotlivých prostriedkov mal stanoviť kritériá, kto ich bude vydávať, kto sa o ne bude starať, komu a za akých podmienok sa budú vracať.
3. Nakoľko ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov stanovuje, že základom na účely prídelu fondu je súhrn hrubých miezd (platov), zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely, zamestnávateľ je povinný tvoriť ho nielen z miezd zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere na dobu neurčitú, ale i tých, ktorí majú uzatvorený pracovnoprávny vzťah na dobu určitú.

11.09.2001 - Novelou č. 358/2000 Z. z. zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov bol do § 24 ods. 2 písm. j) vložený bod 5, v ktorom sa hovorí, ak pracovnú cestu vykonáva daňovník s príjmami podľa § 7 vlastným motorovým vozidlom, o ktorom neúčtuje alebo neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú zárobkovú činnosť, môže si uplatniť náklady (výdavky) na pracovnú cestu vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky a sadzby základnej náhrady. Z citovaného znenia vyplýva, že po splnení uvedených podmienok si podnikateľ - fyzická osoba môže zahrnúť do nákladov cestovné pri pracovných cestách. Prepočet je potrebné vykonať v zmysle § 7 zákona č. 119/1992 Zb o cestovných náhradách. Náhrada výdavkov za pohonné látky sa stanoví z najazdených kilometrov podľa cien pohonných látok, ktoré boli platné v čase použitia vozidla na pracovnej ceste po prepočítaní z údajov spotreby uvedených vo veľkom technickom preukaze vozidla. Za cenu pohonnej látky platnú v čase použitia vozidla sa považuje cena doložená dokladom o čerpaní pohonnej látky. Potreba zdokladovania bločkami pri výpočte PHL je priamo zakotvená aj v § 4 zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách, v ktorom sa hovorí o preukázateľných výdavkoch. Pretože cena benzínu je na čerpacích staniciach rôzna a v priebehu mesiaca sa často mení, odporúčame Vám dokladovať bločkom na cestovnom príkaze po každom tankovaní PHL. Doklad o čerpaní PHL slúži len na preukázanie ceny PHL pri výpočte náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky. Podmienkou samozrejme je, že vozidlo bolo použité na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, teda na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním.

03.09.2001 - Podľa Zák. o ochrane vkladov č. 118/1996 Z. z. sú v jednej banke chránené neanomynné vklady fyzických osôb nepodnikateľov do výšky 30-násobku priemernej mesačnej mzdy stanovenej podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky. V stavebných sporiteľniach sú vklady chránené do výšky 60-násobku priemernej mesačnej mzdy. Pri vyhlásení banky za neschopnú vyplácať vklady, môže nárok uplatniť len majiteľ účtu ? vkladateľ. Náhrada sa jednému majiteľovi vyplatí maximálne do výšky stanovenej zákonom, a to aj v prípade, že má jeden majiteľ viac účtov. Je potrebné rozlišovať medzi majiteľom a disponentom.

Vkladateľ ? majiteľ účtu, ktorý s bankou uzatvoril zmluvný vzťah. V prípade, že zmluvný vzťah uzatvorili dve fyzické osoby, účet je vedený formou spoločného vkladu. Zmluvu o zriadení účtu podpisujú obidvaja majitelia a vklad na účte patrí obidvom majiteľom rovným dielom.

Disponent? fyzická osoba, ktorú majiteľ účtu, splnomocnil na disponovanie svojim účtom, môže vykonávať len určité operácie ( napr. výber a prevod finančných prostriedkov). Nepodpisuje zmluvu o zriadení účtu.