Archív

25.05.2001 - Účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva sú povinné viesť účtovníctvo podľa Opatrenia MF SR č. 65/396/1994 v znení neskorších predpisov. Ide o záväzný právny predpis a fyzické osoby - podnikatelia, ktorí vedú jednoduché účtovníctvo, sú povinní ho viesť v súlade s týmto opatrením. Citované Opatrenie pre vedenie jednoduchého účtovníctva upravuje účtovanie v cudzej mene v čl. VI. ods. 6, ktorého znenie je neúplné a už aj neaktuálne. Medzi uzávierkovými účtovnými operáciami však uvádza ziskové a stratové kurzové rozdiely ako príjmy a výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane. Podľa čl. V. citovaného Opatrenia, ktorý pojednáva o postupe pri otváraní a uzatváraní kníh v jednoduchom účtovníctve. Účtovné jednotky uzavierajú účtovné knihy ku dňu ustanovenom v § 17 ods. 2 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Uzavieranie účtovných kníh je činnosť, pri ktorej sa dopĺňajú za posledný zápis v peňažnom denníku závierkové účtovné operácie týkajúce sa: - príjmov zahrňovaných do základu dane z príjmov a v nich okrem iných príjmov aj ziskové kurzové rozdiely z devízových účtov a valutových pokladníc. Tieto príjmy sa v peňažnom denníku zapisujú do stĺpca ?príjmy zahrňované do základu dane celkom: a v druhovom členení podľa druhu príjmu?, - výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a v nich okrem iných výdavkov aj stratové kurzové rozdiely z devízových účtov a valutových pokladníc. Tieto výdavky sa v peňažnom denníku zapisujú do stĺpca ?výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom? a v druhovom členení podľa príslušného druhu výdavku. A keďže podľa § 23 zákona o daniach z príjmov pri určení základu dane sa vychádza z riadne vedeného účtovníctva a zákon o daniach z príjmov túto problematiku nerieši, potom sú vyššie citované kurzové rozdiely akceptovateľné aj z daňového hľadiska.

23.05.2001 - Športový klub zriadený ako občianske združenie podľa zákona č. 83/1990 Zb. je v súlade s § 18 ods. 5 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov považovaný za daňovníka, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie. Predmetom dane takéhoto daňovníka podľa § 18 ods. 4 zákona o daniach z príjmov sú príjmy z činností, ktorými dosahuje zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane podľa § 36 tohto zákona. Príjmy športového klubu z reklám sú príjmy z činnosti, ktorou sa dosahuje zisk a sú teda jeho predmetom dane bez ohľadu na to, či táto činnosť je vykonávaná v súlade s osobitnými predpismi, ktoré ju upravujú. Spôsob a podmienky šírenia reklamy upravuje zákon č. 220/1996 Z. z. o reklame, podmienky k vykonávaniu reklamnej činnosti sú upravené v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Na príjmy z reklám športového klubu sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o daniach z príjmov. Oslobodenie je možné uplatniť za podmienok podľa tohto ustanovenia v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie. Výdavky (náklady) na reklamu upravuje § 24 ods. 2 písm. u) zákona o daniach z príjmov. Podľa tohto ustanovenia výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sú výdavky (náklady) na reklamu tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s príjmami daňovníka, a to formou - inzercie v publikáciách a iných tlačovinách, na audiovizuálnych nosičoch a v elektronických médiách, - zverejňovania plagátov, reklamných nápisov, transparentov, - propagácie a vystavovania exponátov, - priamych výdavkov súvisiacich so zhotovením reklám vo vlastnej réžii. Ak športový klub reklamuje tovary, služby alebo iné výkony firmy prostredníctvom plagátov, reklamných nápisov a transparentov, náklady za takto poskytované reklamné služby, športovým klubom fakturované alebo zmluvne dohodnuté, sú daňovým výdavkom firmy. Pritom nie je rozhodujúce, či športový klub vykonáva túto činnosť podľa osobitného predpisu. Podmienky živnostenského podnikania upravuje zákon č. 455/1990 Zb. o živnostenskom podnikaní. Činnosti, ktoré nie sú živnosťou explicitne uvádza ustanovenie § 3 tohto zákona. Ostatné činnosti sú teda živnosťou za podmienok ustanovených týmto zákonom.

23.05.2001 - Z dôvodu, že zamestnanec ukončil pracovný pomer, t. j. nie je v zamestnaneckom pomere, nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, ani evidovaným na úrade práce, stáva sa z neho tzv. ?dobrovoľne nezamestnaný?. Takýto občan je povinný v súlade s ustanovením § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov platiť poistné na zdravotné poistenie. Podľa § 12 ods. 7 uvedenej právnej normy "dobrovoľne nezamestnaný" je povinný platiť toto poistné v sume 14 % z nimi určeného vymeriavacieho základu, najmenej však 3 000 Sk.

23.05.2001 - Podnikateľ ? FO, ktorý uplatňoval na daňové účely skutočne vynaložené výdavky, viedol z tohto titulu účtovníctvo. Pri skončení podnikania podá daňové priznanie, v ktorom upraví základ dane podľa § 23 ods. 12 zákona o daniach z príjmov takto: a) Ak účtoval v jednoduchom účtovníctve o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 24 a výšku pohľadávok, s výnimkou pohľadávok uvedených v § 24 ods. 2 písm. s) a o pomernú výšku nájomného, vrátane nájomného s právom kúpy prenajatej veci, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo časť zdaňovacieho obdobia. b) Ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období, s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím konkurzu (ak by išlo o konkurz). c) Ak daňovník uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 9), to znamená percentom z príjmov, upraví základ dane o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok, s výnimkou pohľadávok uvedených v § 24 ods. 2 písm. s). Ak má podnikateľ pri skončení činnosti ešte neodpísaný investičný majetok, tento preradí z podnikania do osobného užívania v zostatkovej cene. Na inventárnej karte HIM vyradí s uvedením dôvodu ?preradené do osobného užívania?. Nevykonávajú sa žiadne úpravy vo vzťahu k výpočtu základu dane z príjmov. Investičný majetok podnikateľ - FO nakupuje zo zdanených, teda vlastných peňazí. Iba v prípade, že by chcel takýto majetok predať, musel by zdaniť príjem z predaja. Príjem z predaja hnuteľného majetku, ktorý daňovník využíval na podnikanie je oslobodený od dane z príjmov, až po piatich rokoch od skončenia činnosti. Majetok podnikateľa - FO, ktorý žije v manželskom zväzku a ktorý bol nadobudnutý za trvania manželstva, je podľa občianskeho práva majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Po preradení do osobného užívania je auto ako manžela, tak aj manželky. V prípade, že manželka začne podnikať, môže si tento majetok vložiť do podnikania. Majetok preradený z osobného užívania do podnikania sa zaeviduje na inventárnej karte a ocení sa v súlade s § 29 ods. 1 písm. a) zákona o daniach z príjmov obstarávacou cenou zníženou o sumu odpisov vypočítanou podľa § 31 (rovnomerné odpisovanie).

23.05.2001 - Ustanovenie konkrétnej dĺžky týždenného pracovného času a jej skrátenie ponecháva Zákonník práce na vykonávacie predpisy, prípadne kolektívne zmluvy. V tejto súvislosti rozlišujeme tzv. skrátený týždenný pracovný čas, skrátený týždenný pracovný čas zo zdravotných dôvodov a skrátený týždenný pracovný čas na základe kolektívnej zmluvy. a) Skrátený týždenný pracovný čas Rozsah skrátenia pracovného času bez zníženia mzdy a podmienky jeho zavádzania a rozvrhnutia podľa zásad schválených vládou sa ustanovuje vyhláškou MPSVR SR (§ 83 ods. 3 Zákonníka práce). Skrátený týždenný pracovný čas bez zníženia mzdy je upravený vyhláškou MPSV č. 63/1968 Zb. o zásadách pre skracovanie týždenného pracovného času a pre zavádzanie prevádzkových a pracovných režimov s päťdenným pracovným týždňom v znení neskorších predpisov, ktorá dĺžku pracovného času určuje nasledovne: - 40 hodín týždenne v podzemí pri ťažbe uhlia, rúd a nerudných surovín, v banskej výstavbe a na banských pracoviskách geologického prieskumu a zamestnancom vo výrobných pracoviskách (t. j. v priemysle, stavebníctve, poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve a doprave) s nepretržitým a trojsmenným režimom práce, - 41 a ? hodín týždenne zamestnancom na výrobných pracoviskách s dvojsmenným režimom práce, - 42,5 hodín týždenne zamestnancom na ostatných pracoviskách. b) Skrátený týždenný pracovný čas zo zdravotných dôvodov Zákonník práce umožňuje aj skrátenie týždenného pracovného času bez zníženia mzdy zo zdravotných dôvodov pod rozsah ustanovený § 83 ods. 2 alebo ods. 3 Zákonníka práce. V súčasnosti sú upravené napríklad vyhláškou FMPSV č. 45/1987 Zb. o zásadách pre skrátenie pracovného času bez zníženia mzdy zo zdravotných dôvodov zamestnancom do 21 rokov veku v podzemí hlbinných baní, alebo vyhláška FMPSV č. 96/1987 Zb. o zásadách pre skrátenie pracovného času bez zníženia mzdy zo zdravotných dôvodov zamestnancom, ktorí pracujú s chemickými karcinogénmi. c) Skrátený týždenný pracovný čas na základe kolektívnej zmluvy Podľa ustanovenia § 83 ods. 5 Zákonníka práce ďalšie skrátenie pracovného času bez zníženia mzdy pod rozsah ustanovený v § 83 ods. 2 alebo podľa odsekov 3 a 4 možno dohodnúť v kolektívnej zmluve. Toto skrátenie možno dohodnúť tak v podnikovej kolektívnej zmluve, ako aj v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

22.05.2001 - Predpokladám, že otázka sa nevzťahuje na krátkodobé výkyvy, ktoré sú bežným javom na devízových trhoch, ale na trendovú a tým pádom aj trvalejšiu zmenu. Hneď na začiatku treba povedať, že krížový kurz EURUSD je v istom zmysle ?záhadou? pre analytikov. Doteraz nikdy som nevidel toľko zlých odhadov ako v prípade tohto výmenného kurzu od zavedenia jednotnej európskej meny. Fundamentálne analýzy zlyhali a euru pomáhali len vyslovene zlé správy o stave americkej ekonomiky, aj tie len dočasne. Inak povedané ?sentiment? na devízovom trhu bol v uplynulom období výrazne naklonený na stranu dolára. V súčasnosti, keď ekonomiky eurolandu vykazujú znaky spomalenia, navyše americká ekonomika je na začiatku obdobia vyššieho rastu, nevidím žiadne dôvody, prečo by mali investori začať preferovať euro (skôr naopak). Preto si myslím, že ak nedôjde k nejakej významenej kríze na druhej strane oceánu, tak trendové oslabenie dolára voči euru je v najbližších mesiacoch nepravdepodobné. Moje prognózy na zvyšok tohto roka sú v hraniciach od 0.85 do 0.90 (priemer).

22.05.2001 - Pri predaji ochrannej známky (loga tovaru), ktorá je platná na území SR firme, ktorá má sídlo v zahraničí, dochádza zo strany platiteľa DPH k zdaniteľnému plneniu v zmysle ustanovenia § 2 ods.1 písm. e) zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, t. j. k prevodu práv z priemyselného vlastníctva. Prevod práv podlieha základnej sadzbe dane 23 % (s výnimkou prenájmu a požičiavania osobných automobilov, pri ktorých nemožno uplatniť nárok na odpočet dane ? ide o prevod práva podliehajúci sadzbe 10 %) . Prevod a využitie práv do zahraničia je v zmysle § 38 ods. 3 citovaného zákona oslobodený od dane. Na účely DPH sa prevodom a využitím práv do zahraničia rozumie prevod a využitie práv s miestom plnenia v tuzemsku [t. j. v zmysle § 6 ods. 3 písm. a) zákona o DPH miesto, kde má právnická osoba uskutočňujúca prevod práv svoje sídlo, alebo kde má umiestnenú organizačnú zložku, a to podľa toho, z ktorého miesta sa zdaniteľné plnenie poskytuje) , ak sa práva prevádzajú na osobu, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, trvalý pobyt alebo prevádzkareň a nie sú určené na využitie v tuzemsku. V danom prípade, ako vyplýva zo znenia problému, ak použitie loga tovaru zahraničnou firmou, ktorá ochrannú známku kúpila, bude na území SR, nebude splnená podmienka oslobodenia od dane a prevod bude podliehať sadzbe dane 23 %. Z pohľadu priamych daní nie je dôvod uplatniť osobitnú sadzbu dane, pretože nejde o príjem daňovníka, ktorý nemá na území SR sídlo (§ 17 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z.). Dosiahnutý príjem preto bude vchádzať do základu dane v zmysle § 23 citovaného zákona. O ochrannej známke (o jej nadobudnutí aj poskytnutí), ako oceniteľnom práve sa účtuje na účte 014-Oceniteľné práva . V prípade, že dochádza k vyradeniu úplne neodpísaného oceniteľného práva v dôsledku predaja: - zúčtovanie zostatkovej ceny: MD 541 Zostatková cena predaného nehmotného a hmotného investičného majetku / D 074 Oprávky k oceniteľným právam - vyradenie z evidencie: MD 074 / D 014 - odberateľská faktúra: MD 315 Ostatné pohľadávky (378) / D 641 Tržby z predaja nehmotného a hmotného investičného majetku Vyradenie úplne odpísaných oceniteľných práv v dôsledku predaja: - vyradenie z evidencie: MD 074 / D 014 - odberateľská faktúra: MD 315 (378) / D 641

22.05.2001 - Zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na vyživované dieťa nemá vplyv skutočnosť, že toto dieťa pracuje na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti.

18.05.2001 - Zamestnať zdravotnú sestru na základe dohody o vykonaní práce (lebo len tento druh pracovnoprávneho vzťahu nezakladá účasť na nemocenskom poistení) je vo Vašom prípade diskutabilné, z dôvodu, že čistenie zubného kameňa je opakovanou činnosťou, t. j. vyžaduje sa uzavrieť dohodu o pracovnej činnosti, z ktorej zamestnanec i zamestnávateľ musia hradiť poistné v nezamestnanosti, resp. príspevok do garančného fondu.

18.05.2001 - Na základe ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov a zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov poberateľ starobného dôchodku neplatí z dohody o vykonaní práce, rovnako ako jeho zamestnávateľ, poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie v nezamestnanosti. Pretože by ste však poverovali prácami dôchodcu pravidelne každý mesiac, jednalo by sa o opakovanú činnosť, pri ktorej by bolo žiadúce uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti. Z nej by síce zamestnanec ? poberateľ starobného dôchodku poistné neplatil, avšak jeho zamestnávateľ by bol povinný platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu.