Archív

18.05.2001 - O účtovných dokladoch a ich náležitostiach pojednáva zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, náležitosti daňového dokladu predpisuje zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ani jedna z týchto právnych noriem nestanovuje záväznú formu účtovného alebo daňového dokladu, nie sú teda predpísané formy týchto dokladov. Podstatné však je to, aby boli dodržané zákonom predpísané náležitosti ? u účtovných dokladoch sú stanovené v § 11 zákona o účtovníctve a sú to tieto náležitosti: - označenie účtovného dokladu, ak z jeho obsahu nevyplýva aspoň nepriamo, že ide o účtovný doklad, - opis obsahu účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, ak z účtovného dokladu nevyplýva aspoň nepriamo, - peňažnú sumu alebo údaj o množstve a cene, - dátum vyhotovenia účtovného dokladu, - dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia, - podpis osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie, tieto podpisy možno nahradiť iným preukazným spôsobom, - označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nie je uvedené v projektovo-programovej dokumentácii. Náležitosti daňových dokladov sú stanovené v § 15 ods. 2 zákona o DPH: - obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie, - obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje, - poradové číslo daňového dokladu, - dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia, - dátum vyhotovenia daňového dokladu, - názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia, - výšku ceny bez dane, - sadzbu dane, - výšku dane celkom. I keď v praxi najčastejšie používaným daňovým dokladom je faktúra, zákon o DPH uznáva aj iné doklady za daňové doklady ? za predpokladu splnenia vyššie uvedených náležitostí to môže byť i príjmový pokladničný doklad. V prípade, keď platiteľ eviduje tržby elektronickou registračnou pokladnicou, považuje sa doklad vyhotovený ERP za zjednodušený daňový doklad. Za zjednodušený daňový doklad sa považuje aj cestovný lístok s menom prepravcu. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ z vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb ERP v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť pri poskytovaní služby používať ERP, mal by sa potom platiteľ, ktorý službu prijal, preukázať dokladom z ERP, ktorý ako zjednodušený daňový doklad bude jednou z podmienok splnenia nároku na odpočet dane. Pokiaľ by však poskytovateľ služby nemal povinnosť evidencie tržieb prostredníctvom ERP (to sa týka napr. i natočenia videošotu a služby poskytnutej notárom) a odberateľ by sa preukázal príjmovým pokladničným dokladom dodávateľa so všetkými náležitosťami daňového dokladu, splnil by podľa nášho názoru podmienku podľa § 20 ods. 2 písm. d) zákona o DPH ? preukázal by sa daňovým dokladom vyhotoveným platiteľom dane.

18.05.2001 - K uvedenému je potrebné hneď v úvode poznamenať, že na občana vykonávajúceho civilnú službu v súlade s ustanoveniami zákona č. 207/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov sa nevzťahujú predpisy pracovného práva. Takémuto občanovi prináleží: a) slúžne v čiastke 400 Sk za mesiac, b) ošatné v čiastke 300 Sk za mesiac, c) stravné (denná norma je v súčasnosti stanovená na 75 Sk) a d) ubytovanie (zamestnávateľ je povinný poskytnúť bezplatne ubytovanie porovnateľné s ubytovaním základnej vojenskej služby). V prípade, že občan vykonávajúci civilnú službu čerpá riadnu dovolenku (poskytuje sa v dĺžke 28 kalendárnych dní), má nárok na - náhradu stravného v hodnote uvedenej v bode c) alebo na

18.05.2001 - Účtovné hľadisko: Podľa postupov účtovania platných pre rok 2001 (predpokladáme, že uvedený prípad sa stal v roku 2001) sa v zmysle Úvodných ustanovení, čl. I, ods. 12 ?škodou rozumie fyzické znehodnotenie (neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie) nehmotného a hmotného majetku, a to z objektívnych aj subjektívnych príčin.? Podľa uvedenej definície krádež majetku nespadá priamo pod pojem ?škoda?. Z obsahovej náplne účtu 582 ? Manká a škody však možno odvodiť, že ako škodu je potrebné zúčtovať aj chýbajúci majetok (zásoby, HIM, NIM), bez ohľadu na skutočnosť, či chýba z dôvodu krádeže alebo z iného dôvodu. Túto skutočnosť je účtovná jednotka povinná zúčtovať vtedy, keď sa o nej dozvedela. V prípade zistenej krádeže je preto potrebné vykonať mimoriadnu inventúru a na základe jej výsledku (zápisu inventarizačnej komisie) je potrebné zúčtovať zostatkovú cenu odcudzeného majetku na ťarchu účtu 582 a v prospech príslušného účtu oprávok. Sme toho názoru, že v danom prípade ešte účtovná jednotka nemusí pristúpiť k vyradeniu majetku z evidencie HIM. Tento krok by mala účtovná jednotka vykonať až vtedy, ak na základe vyjadrenia polície bude prípad uzavretý ako neobjasnený, resp. keď polícia vydá potvrdenie o tom, že krádež spôsobil neznámy páchateľ. Domnievame sa, že nákup novej klimatizácie nemožno v žiadnom prípade považovať za opravu, resp. uvedenie do pôvodného stavu, a to najmä z dôvodu, že skutočnosť odcudzenia majetku je zaznamenaná ako zmena stavu majetku pri spomínanej inventúre, ktorú je potrebné vykonať. Odstrániteľné poškodenie, ku ktorému došlo krádežou je možné zúčtovať iba v prípade, že by polícia, resp. iná osoba získala pôvodný odcudzený majetok späť a odovzdala ho účtovnej jednotke. Nákup novej klimatizácie je vo Vašom prípade potrebné klasifikovať ako obstaranie majetku (samozrejme s ohľadom na obstarávaciu cenu ? do alebo nad 20 000 Sk). Daňové hľadisko: V zmysle § 24 ods. 2 písm. k) zákona o daniach z príjmov je možné škodu spôsobenú podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom považovať za daňový výdavok, ale iba v prípade, že od vzniku škody uplynul jeden kalendárny rok. To znamená, že v prípade krádeže, ktorá sa stala napr. 26. 4. 2001 sa zostatková cena odcudzeného majetku zúčtuje na ťarchu účtu 582 ? Manká a škody a pre rok 2001 bude predstavovať pripočítateľnú položku, ktorú daňovník uvedie na samostatnom riadku daňového priznania. V prípade, že do 26. 4. 2002 nedôjde k vyriešeniu krádeže, môže si daňovník uplatniť túto sumu ako položku znižujúcu základ dane za zdaňovacie obdobie roku 2002, opäť uvedením na samostatnom riadku daňového priznania. Takýmto spôsobom teda najprv škoda predstavuje nedaňový výdavok, a následne po splnení kritérií uvedených v § 24 ods. 2 písm. k) zákona o daniach z príjmov je možné "preklasifikovať" ju na daňový výdavok, avšak s posunom o jedno zdaňovacie obdobie.

18.05.2001 - Nájomné ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov upravuje § 24 ods. 3 písm. f) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia nájomné sa zahrnie do daňových výdavkov až po zaplatení, pričom u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva sa uzná v základe dane len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie. Podľa § 24 ods. 1 zákona o daniach z príjmov, ak je výška niektorých druhov výdavkov limitovaná zákonom a daniach z príjmov, možno ich podľa § 24 ods. 1 zákona zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Nájomné teda môže byť uznané do daňových výdavkov vždy len po zaplatení a vo výške, v akej bolo uhradené, a to pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Túto povinnosť výslovne ukladá daňovníkom účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva aj samotné znenie ustanovenia § 24 ods. 3 písm. f) zákona. Z uvedeného vyplýva, ak splátky nájomného sú uhradené vopred, do príslušného zdaňovacieho obdobia sa zahrnie len nájomné vo výške pripadajúcej na toto zdaňovacie obdobie. Ak splátky nájomného sú uhradené pozadu (aj za uplynulé roky), celá platba sa zahrnie do daňových výdavkov roka, v ktorom sa platba sa uskutočnila. Nájomné až po zaplatení bolo daňovým výdavkom aj v roku 1999, a to podľa § 24 ods. 2 písm. h) a § 24 ods. 2 písm. y) zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie. Do 31. 3. 1999 sa nebral ohľad na deň platby. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ak rozsah niektorých druhov výdavkov je obmedzený alebo limitovaný ustanoveniami zákona o daniach z príjmov, možno ich zahrnúť do základu dane maximálne v určenej výške. V prípade nájomného môžu byť uznané len vo výške, v akej boli uhradené. Spôsob zahrnutia výdavkov do základu dane až po zaplatení za rok 1999 rieši Pokyn Ministerstva financií SR č. 23 220/1999/72, ktorý bol uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 1/2000. Podľa Pokynu nezaplatené výdavky do konca zdaňovacieho obdobia roka 1999, zaúčtované v roku 1999 (v sústave jednoduchého účtovníctva sa zaúčtovaním rozumie aj zapísanie faktúr do knihy pohľadávok a záväzkov), sú súčasťou základu dane vykázaného za zdaňovacie obdobie roka 1999, do ktorého sa zahrnú na základe dodatočného daňového priznania, a to v súlade s § 39 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. Ak ste teda v roku 1999 účtovali o nájomnom ako o záväzku, zaplatené nájomné v roku 2001 zahrniete do základu dane roku 1999 podaním dodatočného daňového priznania. Zaplatené nájomné za rok 2000 a 2001 bude daňovým výdavkom roku 2001, nájomné za rok 2002 zaplatené vopred bude v roku 2001 výdavkom neovplyvňujúcim základ dane a zahrnie sa do základu dane až v roku 2002.

18.05.2001 - Ak začne zamestnanec podnikať ako osoba samostatne zárobkovo činná počas trvania pracovného pomeru, je povinná platiť poistné z oboch právnych vzťahov v súlade s ustanoveniami zákonov č. 273/1994 Z. z. (zdravotné poistenie), č. 274/1994 Z. z. (nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie) a č. 387/1996 Z. z. (príspevok na poistenie v nezamestnanosti). V tejto súvislosti by sme radi upozornili na skutočnosť, že nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie SZČO je závislé od dosiahnutého príjmu. Ak SZČO nemala v rokoch 1999 a 2000 príjem, nie je nemocensky poistená, a preto nie je ani povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie do 30. 6. 2002.

18.05.2001 - V súlade s § 24 ods. 2 písm. j) bod 3 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov má podnikateľ nárok na stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % na stravné podľa zákona o cestovných náhradách č. 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Taktiež má nárok na letenku a ubytovanie podľa zákona o cestovných náhradách. Podotýkame, že musí ísť o preukázateľne vynaložené výdavky.

07.05.2001 - Príjem z prenájmu nehnuteľností ako aj jej častí alebo bytu a jeho častí, ak nejde o podnikanie, je príjmom podľa § 9 zákona č. 366/2000 Z. z. v znení zákona č. 358/2000 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z. a zákona č. 466/2000 Z. z. (ďalej len zákon o daniach z príjmov). Ak fyzická osoba prenajala byt, príjem z takéhoto prenájmu je predmetom dane z príjmov fyzických osôb. Za predpokladu, že fyzická osoba nemala v kalendárnom roku iné príjmy, to znamená: - nepracovala a nepoberala príjmy zo závislej činnosti (ani na vedľajší pracovný vzťah, prípadne dohody o vykonaní práce), - nemala príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. ani z opatrovateľskej činnosti podľa zákona o sociálnej pomoci, z príjmov spoločníka pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity a pod.), - nepoberala príjmy z kapitalového majetku (napr. výnosy z cenných papierov, podiely na zisku a pod.), - nemala žiadne iné príjmy, pri ktorých by dochádzalo k zvýšeniu majetku (napr. príjmy z príležitostných činností, náhodné a pod.), a ak úhrn jej ročných príjmov nepresiahne 10 000 Sk, nie je povinná podať daňové priznanie na daň z príjmov. Do úhrnu príjmov 10 000 Sk sa nezapočítavajú príjmy: - od dane oslobodené, - príjmy, ktoré podliehajú režimu zdanenia osobitnou sadzbou dane (zrážkovou daňou), - prípadne ide o príjmy vylúčené zo zdanenia, - alebo príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov. Pri príjmoch z prenájmu je možné vykázať stratu podľa § 5 ods. 3 zákona o daniach z príjmov a vtedy je povinnosť podať daňové priznanie. V prípade manželov v bezpodielovom spoluvlastníctve k bytu je potrebné pri zdanení príjmu plynúceho z prenájmu celý príjem zdaniť len u jedného z manželov podľa ich vzájomnej dohody. V našom príklade môže ísť o dôchodcu, ktorý nepoberá iný príjem okrem dôchodku a prenajal byt s ročným príjmom 8 600 Sk. Takáto fyzická osoba nemusí podať daňové priznanie, ak nevykáže v danom roku stratu. Rovnako by postupoval študent poberajúci len štipendium zo štátneho rozpočtu, ktoré je oslobodené od dane z príjmov a bol by vlastník (spoluvlastník) prenajatého bytu s ročným príjmom 8 600 Sk a podobne. Poznámka: Z textu zadania problému nie je jednoznačné o akú fyzickú osobu ide a možnosti kombinácie príjmov sú zo zákona o daniach z príjmov rôzne. Preto je riešenie problému zovšeobecnené. Upozorňujeme, že oslobodenie do 10 000 Sk z prenájmu sa týka len prenájmu príležitostného, a to hnuteľných vecí podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona o daniach z príjmov. Na prenájom bytu sa uvedené ustanovenie nevzťahuje. Podanie daňového priznania týkajúce sa fyzickej osoby všeobecne i z prenájmu nehnuteľností sa riadi ustanovením § 38 zákona o daniach z príjmov tak , ako bolo vyššie uvedené.

07.05.2001 - Závisí od toho, na aké obdobie počítate z hodnotením prostriedkov. Pokiaľ máte záujem o 2-ročnú lehotu, tak by Vám stavebné sporenie mohlo zaujímavo zhodnotiť Vašich 300 000. Zároveň je ale dôležité, poznať koľko rodinných príslušníkov by mohlo z Vašej rodiny sporiť v stavebnej sporiteľni VÚB- Wüstenrot, a.s. Na každé rodné číslo môžete získať štátnu prémiu 4 500,-Sk za ročný vklad 18 000,-Sk. Na jednej zmluve môžu byť až 2 dospelí (rodičia) a ich 4 deti. Všetky zmluvy v rodine môžete spojiť na jednu a to práve Vašu. Spojenie vzniká na priamych členov rodiny. Po 2 rokoch môžete vypovedať a účelovo využiť Vaše peniaze na stavebné účely. Váš príklad: 1.rok investícia 8 rodinných príslušníkov = 8x18 000 (vklady) = 8x4 500 (štátna prémia) = 36 000 zisk zo sporenia na štátnej prémii + 3% ročný úrok 2.rok investícia 8 rodinných príslušníkov = 8x18 000 (vklady) = 8x4 500 (štátna prémia) = 36 000 zisk zo sporenia na štátnej prémii + 3% ročný úrok 3.rok VÝPOVEĎ SPORENIA účelové využitie na stavebné účely vo výške 372 000,-Sk + 3%-ný úrok za 2 roky = Váš zisk približne 80 000,-Sk

07.05.2001 - Ak začne zamestnanec podnikať ako osoba samostatne zárobkovo činná počas trvania pracovného pomeru, je povinná platiť poistné z oboch právnych vzťahov v súlade s ustanoveniami zákonov č. 273/1994 Z. z. (zdravotné poistenie), č. 274/1994 Z. z. (nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie) a č. 387/1996 Z. z. (príspevok na poistenie v nezamestnanosti). V tejto súvislosti by sme radi upozornili na skutočnosť, že nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie SZČO je závislé od dosiahnutého príjmu. Ak SZČO nemala v rokoch 1999 a 2000 príjem, nie je nemocensky poistená, a preto nie je ani povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie do 30. 6. 2002.

07.05.2001 - Pri posúdení obidvoch problémov je podstatné, o aký druh príjmu zo závislej činnosti ide. Ak ide o príjem plynúci na základe dohody o pracovnej činnosti, ide z daňového hľadiska o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Tento príjem, ak je jeho výška do 4000 Sk mesačne, podlieha za stanovených podmienok (nie je u platiteľa podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti) 10% osobitnej sadzbe dane. V takomto prípade sa neplatí ani žiadne tzv. povinné poistné - okrem príspevku na poistenie v nezamestnanosti (vo výške 1%), ak nejde o dôchodcu. Pokiaľ ide o poistné vychádzame z toho, že spoločník je v prípade príjmu plynúceho na základe dohody o pracovnej činnosti zabezpečený už v inej spoločnosti. Ak by však uzatvorený pracovnoprávny vzťah nebol, išlo by o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) cit. zákona, ktorý nemožno zdaniť 10% sadzbou dane a z ktorého sa platí i povinné poistné (všetky druhy, nielen zdravotné poistenie). Aj do výšky 4 000 Sk mesačne je potrebné zdaňovať ho preddavkom na daň podľa § 41 cit. zákona (najmenej 12%). Tu je zrejme "kameň" úrazu. Zdravotná poisťovňa tento príjem, predpokladám, zaraďuje medzi tento druhý typ príjmov a z uvedeného hľadiska očakáva zaplatené poistné. Ide o to, či skutočne uzatvorená dohoda o pracovnej činnosti (jej náplň) zodpovedá tomuto pracovnoprávnemu vzťahu. Nikde nie je zakázané tento vzťah takto uzatvoriť, i keď ide o spoločníka, resp. konateľa spoločnosti. Čo nie je zakázané, je dovolené, to u nás platí stále. Ak je uzatvorená dohoda o pracovnej činnosti, ide o príjem, ako sme uviedi vyššie, podľa § 6 ods. 1 písm. a) cit. zákona aj v prípade, že ide o spoločníka, či konateľa s.r.o. Z čoho je potrebné vychádzať, pokiaľ ide o zdravotné poistenie? Spoločník s.r.o. je povinný platiť poistné na zdravotné poistenie (je považovaný za zamestnanca na účely zdravotného poistenia) podľa § 10 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení... v prípade, ak je odmeňovaný za prácu v spoločnosti formou, ktorá sa podľa zákona o daniach z príjmov považuje za príjem zo závislej činnosti. Z poznámky pod čiarou (č. 6) tohto ustanovenia však vyplýva, že nejde o každý príjem zo závislej činnosti, ale len o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) cit. zákona o daniach z príjmov, ako sme už uviedli. Ak má spoločník príjem podľa § 6 ods. 1 písm. a) (napr. na základe pracovného pomeru alebo dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti), ide tiež o zamestnanca na uvedené účely, avšak z iného pohľadu (napr. sa berie do úvahy, že dohoda o vykonaní práce nezakladá účasť na nemocenskom poistení, podobne ako dohoda o pracovnej činnosti v prípade, ak je už dotyčný inde zabezpečený a pod., t. j. tak, ako u iných poistencov). Predpokladáme, že zákon sa rovnako pozerá na každého poistenca, či občana, tak ako to vlastne vyplýva i z Ústavy SR. Ak by to tak nebolo, dochádzalo by k rôznym absurdnostiam, ako napr. v prípade, ak spoločník poberá príjem na základe pracovného pomeru, kedy má i plnenia zo sociálneho fondu. Potom podľa teórie, že musí platiť zdravotné poistenie z každého príjmu zo závislej činnosti, by musel platiť i z príjmu, ktorý mu plynul zo sociálneho fondu. Keďže tomu tak nie je, domnievam sa, že nami uvedená teória bude správna...