Archív

27.04.2001 - Predmetom DPH sú podľa § 5 ods.1 zákona č.289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov zdaniteľné plnenia odplatné, bezodplatné a tie, ktoré sú určené pre osobnú spotrebu platiteľa . Pokiaľ sú zámkovou dlažbou (z hľadiska zákona o DPH je tovarom) vydláždené chodníky v priestoroch patriacich firme ? výrobcovi a zároveň slúži ako reklamná vzorkovnica (ide o výstavný areál), máme za to, že nedochádza k uskutočneniu zdaniteľného plnenia pre osobnú spotrebu platiteľa v zmysle § 13 ods. 1 písm. f) zákona o DPH a preto nie je potrebné vystavovať doklad o použití a odviesť daň na výstupe. Takýmto upotrebením sú vlastné výrobky firmy použité na podnikateľské účely a nie na osobnú spotrebu.

24.04.2001 - 24.4.2001 Z vašej otázky nie je zrejmé, či došlo k postúpeniu (predaj) pohľadávky alebo k jej zápočtu. Postúpenie = predaj pohľadávky sa v podvojnom účtovníctve zaúčtuje nasledovne: 1. Predaj pohľadávky (zmluva o postúpení pohľadávky) - pohľadávka voči postupníkovi v dohodnutej (predajnej) cene účtovný predpis: 315/646 2. Odpis postúpenej pohľadávky do nákladov v jej nominálnej cene účtovný predpis: 546/311. Pri postúpených pohľadávkach sa za daňový výdavok podľa § 24 ods. 2 písm. r) zákona o daniach z príjmov považuje hodnota pohľadávky pri jej postúpení len do výšky príjmu plynúceho z jej postúpenia. Zápočet pohľadávky možno vykonať len v súlade s čl. VI. úvodných ustanovení účtovej osnovy, v ktorom je ustanovené, kedy, čo a za akých podmienok možno započítať. Napr. pohľadávku možno započítať len so záväzkom voči tej istej fyzickej alebo právnickej osobe, ktoré majú dobu splatnosti do jedného roka a vedú sa v rovnakých menách. Zápočet pohľadávky so záväzkom alebo opačne nemá vplyv na hospodársky výsledok a teda ani na základ dane z príjmov.

24.04.2001 - Hneď na začiatku odpovede na Vašu otázku chceme upozorniť, že vedľajší pracovný pomer bol zo Zákonníka práce vypustený. Ak má teda zamestnanec uzatvorené dva pracovné pomery (§ 69 Zákonníka práce) a pri oboch je splnená podmienka, že vymeriavacím základom je maximálna suma, t. j. 32 000 Sk, je povinný platiť v obidvoch prípadoch maximálnu výšku zákonného poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie (u poistenia v nezamestnanosti tvorí maximum suma 24 000 Sk). Všetky druhy poistného sú za neho povinní odvádzať i jeho zamestnávatelia. Ak však má zamestnanec u zamestnávateľa, s ktorým má uzatvorený pracovný pomer, uzavretú i vedľajšiu činnosť podľa § 71 Zákonníka práce, oba príjmy sa spočítavajú a odvádza sa len jedno ? maximálne poistné zákonného poistenia.

24.04.2001 - 24.4.2001 V prípade, že spoločník dostáva na základe rozhodnutia spoločníkov za vykonanú prácu finančnú odmenu podliehajúcu dani z príjmov v súlade s ustanoveniami zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, z titulu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným je povinný platiť poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Pokiaľ ide o platenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti, tento si spoločník môže, ale nemusí platiť. V prípade, že spoločník s. r. o. dostane len podiel zo zisku spoločnosti, zákonné poistné neplatí.

24.04.2001 - 24.4.2001 Žiaľ, v danom prípade máte pravdu. A možno by sme ešte pripojili i ďalšie otázky: - Prečo SZČO v prípade, ak mu vznikne nárok na starobný dôchodok, dostane sociálnu dávku v rovnakej výške, či bude platiť poistné na dôchodkové zabezpečenie z vymeriavacieho základu 10 000 Sk alebo 64 000 ? - Prečo SZČO, ktorá platí takéto vysoké poistné nemá nárok na prídavky na svoje nezaopatrené deti? - Prečo SZČO, ktorá platí maximálne poistné na zdravotné poistenie, nemá nárok na mimoriadnu, t. j. nadštandardnú lekársku starostlivosť? Súčasná legislatíva vychádza z princípu solidarity. Preto i zákon o Sociálnej poisťovni (č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov) stanovuje kritériá, ktoré sa zdajú nejednému podnikateľovi diskriminujúce.

20.04.2001 - Dohoda o vykonaní práce nezakladá účasť na nemocenskom poistení zamestnancov, a teda zamestnanci činní na základe tejto dohody nie sú nemocensky poistení a neplatia z tohto titulu poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Z titulu dohody o vykonaní práce sa neplatí ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti a zamestnávateľ neplatí ani príspevok do garančného fondu. Občan vykonávajúci činnosť na základe dohody o vykonaní práce sa na tieto účely nepovažuje za zamestnanca a taktiež osoba (či už fyzická alebo právnická), vo vzťahu ku ktorej je činnosť na základe dohody o vykonaní práce vykonávaná, sa na účely poistenia nepovažuje za zamestnávateľa.

20.04.2001 - Odmeny vedúcich hospodárskych pracovníkov možno zúčtovať nasledovne: 1. Prémie a odmeny za rok 2000, ktoré budú vyplatené v roku 2001 za predpokladu, že je známa ich presná suma 521,522 / 383 2. Zákonné poistenie k prémiám a odmenám 524 / 383 3. Zúčtovanie výdavkov v roku 2001 383 / 331, 366, 336. Okrem týchto odmien môžete týmto pracovníkom vyplatiť aj podiel na zisku, ktorý sa však účtuje mimo nákladov, účtovaný predpis: 431 / 331, 333,379.

20.04.2001 - Je síce pravdou, že § 6 ods. 3 zákona č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe v znení neskorších predpisov stanovuje podmienku, že občan počas výkonu civilnej služby nesmie byť zárobkovo činný v pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu a nesmie byť členom riadiacich a kontrolných orgánov právnických osôb prevádzkujúcich podnikateľskú činnosť, avšak uvedené nemá žiadnu súvislosť s rozdeľovaním príjmov a výdavkov vynaložených na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie na vypomáhajúce osoby v súlade s § 11 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Z toho dôvodu je informácia pracovníčky daňového úradu správna.

20.04.2001 - Zákon č. 358/2000 Z .z., ktorý novelizoval zákon č. 366/1999 Z. z. zúžil okruh činnosti, z ktorých príjmy sa nemôžu zdaňovať paušálnou daňou (§ 15). Medzi takéto činnosti v prílohe zákona je zaradené aj úradné meranie. Nakoľko v prílohe je úradné meranie uvedené všeobecne, podľa nášho názoru vzťahuje sa na každé úradné merania. Nakoľko z otázky daňovníka nie je jasné na základe akého oprávnenia vykonáva uvedenú činnosť a či dosiahnuté príjmy patria do § 7 ods. l písm. a) zákona o daniach z príjmov nemôžeme sa k otázke vyjadriť jednoznačne.

20.04.2001 - Novela zákona č.366/1999 Z. z. o daniach z príjmov zákonom č. 466/2000 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2001 upravila definíciu technického zhodnotenia v § 33 tak, že na účely tohto zákona technickým zhodnotením sa rozumejú výdavky prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom a nehmotnom majetku 20 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie. To znamená, že technické zhodnotenie vykonané na jednotlivom samostatne odpisovanom majetku, neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 20 000 Sk a menej, je priamo uznaným daňovým výdavkom. Podľa ustanovenia 58b ods. 6 zákona sa do daňových výdavkov zahrnie aj technické zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku neprevyšujúceho v úhrne 20 000 Sk vykonané na jednotlivom majetku počas zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2000. Ak ste teda v roku 2000 vynaložili na technické zhodnotenie počítača sumu 4 000 Sk, zahrnie sa táto suma priamo do daňových výdavkov roku 2000. Rovnako v roku 2001, ak technické zhodnotenie počítača nepresiahne v úhrne za zdaňovacie obdobie 20 000 Sk, výdavok na technické zhodnotenie bude daňovým výdavkom.