Archív

18.05.2001 - Na základe ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov a zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov poberateľ starobného dôchodku neplatí z dohody o vykonaní práce, rovnako ako jeho zamestnávateľ, poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie v nezamestnanosti. Pretože by ste však poverovali prácami dôchodcu pravidelne každý mesiac, jednalo by sa o opakovanú činnosť, pri ktorej by bolo žiadúce uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti. Z nej by síce zamestnanec ? poberateľ starobného dôchodku poistné neplatil, avšak jeho zamestnávateľ by bol povinný platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu.

18.05.2001 - Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve sa majetok a záväzky v cudzej mene prepočítavajú na slovenskú menu kurzom určeným v kurzovom lístku NBS platným ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Deň uskutočnenia účtovného prípadu je definovaný v Postupoch účtovania, čl. VII úvodných ustanovení ? okrem iného i deň pohybu majetku v účtovnej jednotke je deň uskutočnenia účtovného prípadu. Pri platení platobnou kartou, ktorá je jednou z foriem bezhotovostného platobného styku, predajca (v zahraničí rovnako ako v tuzemsku), vydá doklad o zaplatení za tovar alebo službu platobnou kartou. Za predpokladu účtovania v sústave podvojného účtovníctva, vzniká v deň platenia kartou (5. 2. 2001) záväzok voči dodávateľovi, podľa platného kurzu (napr. 518 MD: 5000 Sk / 321 D: 5000 Sk). Podľa bankového výpisu úhrada je uskutočnená 7. 2. 2001 (s iným kurzom ako bol 5. 2. 2001, účtujeme: 321 MD: 4700 Sk / 221 D: 4700 Sk). Je potrebné účtovať i kurzový rozdiel z takejto platby (321 MD 300 Sk / 663 D 300 Sk). V sústave jednoduchého účtovníctva sa o pohybe peňažných prostriedkoch na bankových účtoch (v prípade devízového účtu je potrebné rozšíriť stĺpec bankové účty o devízový účet) účtuje zásadne podľa výpisu z banky (t. j. v tomto prípade budete účtovať len 7. 2. 2001), pričom devízové prostriedky v denníku sa sledujú v slovenskej mene. V priebehu účtovného obdobia sa na devízovom bankovom účte kurzové rozdiely nezisťujú tak, ako v podvojnom účtovníctve, ale tieto sa zisťujú až na konci roka, kedy sa k 31. 12. robí prepočet zostatku devízového účtu a vyčísli sa kurzový rozdiel. Kurzy možno zistiť v Infoblesku, ktorý je vkladaný do DÚPP.

18.05.2001 - I keď na daňové účely ide o tzv. spolupracujúcu osobu (keď podnikateľ rozdelí na manželku, ktorá mu pri dosahovaní príjmov z podnikania vypomáhala, najviac 20 % z príjmov, rovnako ako z výdavkov), na účely platenia povinného poistného ide o spolupracujúcu osobu. Keďže nepíšete, akú činnosť vykonávate, budeme predpokladať, že ide o spolupracujúcu osobu v zmysle platného zákona o sociálnom zabezpečení, t. j. že ide o podnikateľa vykonávajúceho buď poľnohospodársku výrobu, vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách alebo o živnostníka alebo osoby, majúcej oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitných predpisov (okrem znalcov a tlmočníkov, vykonávajúcich činnosť v konaní pred štátnymi orgánmi a orgánmi, na ktoré prešli úlohy štátnych orgánov), ďalej môže ísť o osobu, ktorá vykonáva umeleckú alebo inú tvorivú činnosť na základe autorského zákona, spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementára komanditnej spoločnosti, športovca, obchodného zástupcu alebo osobu vykonávajúcu nezávislé povolanie. Uvedené definície platia s účinnosťou od 1. 1. 2001 (pozri zákon č. 446/2000 Z. z., ktorý menil zákon o sociálnom zabezpečení). Od tohto roku ďalej platí, že spolupracujúce osoby už nie sú povinné platiť poistné na dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie. Môžu však toto poistné platiť dobrovoľne s tým, že pokiaľ ide o nemocenské poistenie len v prípade, ak podnikateľ mal príjem (brutto) za predchádzajúci rok vyšší ako 100 tisíc Sk. Výška dobrovoľného poistného na dôchodkovom zabezpečení sa vypočíta vo výške 28 % z vymeriavacieho základu (najmenej zo 4 000 Sk a najviac z 32 000 Sk mesačne). Na nemocenské poistenie sa dobrovoľné poistné (v prípade, ak podnikateľ mal za rok 2000 hrubý príjem z podnikania vyšší ako 100 tisíc Sk) vo výške 4,8 % z rovnakých vymeriavacích základov. Na účely zdravotného poistenia a platenia príspevkov na poistenie v nezamestnanosti sú povinní platiť poistné nasledovne: na zdravotné poistenie v výške 14 % (najmenej zo sumy 3 000 Sk a najviac z 32 000 Sk mesačne) a príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 3 % (najmenej z 3 000 Sk a najviac z 32 000 Sk mesačne).

18.05.2001 - Krátenie dovolenky za kalendárny rok prichádza do úvahy iba pre ospravedlnenú neprítomnosť v práci, pre neospravedlnenú neprítomnosť v práci a pre výkon trestu odňatia slobody a väzbu. Pri ospravedlnenej neprítomnosti v práci možno zamestnancovi krátiť dovolenku iba v prípadoch výslovne uvedených v ustanovení § 19 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce. Teda ak zamestnanec, ktorý splnil zákonnú podmienku ustanovenú v § 101 ods. 1 Zákonníka práce v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, nepracoval pre prekážky v práci, ktoré sa na účely dovolenky na zotavenie neposudzujú ako výkon práce (napr. práceneschopnosť, ak nevznikla ako dôsledok pracovného úrazu), kráti sa mu dovolenka za prvých 100 takto zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 22 takisto zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu. Ak sa pokúsime posúdiť Váš konkrétny príklad, vychádzajúc zo skutočnosti, že kalendárny mesiac má 20-23 pracovných dní, pri 4-týždňovej práceneschopnosti sa zamestnancovi riadna dovolenka za kalendárny rok nekráti. Nemocenské dávky sa nezahŕňajú do ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.

18.05.2001 - V prípade, ak budete mať uzatvorený zamestnanecký pomer, t. j. so zamestnávateľom uzatvoríte pracovnú zmluvu, ste povinný platiť poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a poistenie v nezamestnanosti. Váš zamestnávateľ je povinný platiť okrem uvedených druhov zákonného poistenia i príspevok do garančné fondu. Pretože okrem toho budete i podnikať, ste povinný platiť ako osoba samostatne zárobkovo činná poistné rovnakého druhu ako u zamestnaneckého pomeru, avšak rôznej percentuálnej výšky. Tu však treba upozorniť, že: - zdravotné poistenie sa platí len v prípade, ak vymeriavací základ dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorý tvorí polovicu pomernej časti základu dane z príjmov dosiahnutých v rozhodujúcom období (v súčasnosti v roku 1999) je vyšší ako 3 000 Sk, - poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí len v prípade, ak príjem samostatne zárobkovo činnej osoby v rozhodujúcom období (v súčasnosti v roku 1999) bol vyšší ako 100 000 Sk, - príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa platí len v prípade, ak pomerná časť základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období z príjmov dosiahnutých v súvislosti s prevádzkovaním alebo vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti je vyšší alebo rovný 3 000 Sk. To, čo uvádzate vo svojej otázke, t. j. že zamestnávateľ a zamestnanec neplatili poistné zákonného poistenia, sa vzťahovalo len na prípad, ak bola so zamestnancom uzatvorená na vykonávanie prác dohoda o pracovnej činnosti, pričom tento bol už z titulu inej činnosti nemocensky poistený, alebo s ním bola uzatvorená dohoda o vykonaní práce. V súčasnosti sa už i z dohody o pracovnej činnosti platí poistenie v nezamestnanosti (zamestnanec) a okrem neho i príspevok do garančného fondu (zamestnávateľ). Výnimku tvorí poberateľ starobného dôchodku, ktorý poistné v nezamestnanosti neuhrádza, avšak výnimka sa na jeho zamestnávateľa nevzťahuje.

18.05.2001 - Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov pri splnení podmienok ustanovených v ods. 3 písm. f) sa nájomné pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci uznáva do daňových výdavkov, ak sú splnené podmienky uvedené pod písm. a) až c). Podmienka v písm. c) sa týka fyzických osôb a je splnená, ak po skončení doby nájmu daňovník o odkúpenej veci bude účtovať ako o majetku využívanom na podnikanie. Zákon neurčuje, po akú dobu je daňovník povinný evidovať predmet nájmu vo svojom obchodnom majetku. Podmienka je teda splnená aj v prípade, ak je predmet nájmu takto zaevidovaný jeden deň.

18.05.2001 - Potrebné je vychádzať zo zákona č. 245/2000 Z. z., kde sú stanovené vymeriavacie základy na platenie poistného v prípade, ak sa samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) rozhodne platiť paušálnu daň (podľa § 15 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov). Jednotlivé vymeriavacie základy sú odlišné pre každý druh poistenia. Tento zákon novelizoval s účinnosťou od 1. augusta 2000 zákony o zamestnanosti, o zdravotnom poistení a o Sociálnej poisťovni. Vymeriavací základ na určenie výšky príspevku na poistenie v nezamestnanosti, je týmito osobami určená suma, najmenej však 3000 Sk, resp. 2250 Sk (ak ide o čiastočne invalidnú osobu), resp. 1500 Sk (ak ide o invalidnú osobu). Ak sa takémuto SZČO poskytne úľava na dani, tieto minimálne základy sa znižujú na polovicu. Pokiaľ ide o zdravotné poistenie, vymeriavacím základom je tiež nimi určená suma, najmenej však: - 4000 Sk, ak ide o osobu s príjmom do 500 000 Sk, - 5000 Sk, ak ide o osobu s príjmom od 500 001 Sk do 1 000 000 Sk, - 6000 Sk, ak ide o osobu s príjmom od 1 000 001 Sk do 1 500 000 Sk. Ak sa takejto SZČO poskytne úľava na dani, poistné na zdravotné poistenie je ním určená suma, najmenej vo výške 2700 Sk. Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie (do Sociálnej poisťovne) v kalendárnom roku, v ktorom sa SZČO rozhodla pre paušálnu daň, je: - jedna šestina paušálnej dane najmenej 4000 Sk mesačne (resp. 3000 Sk alebo 2000 Sk za stanovených podmienok, ak ide o invalidných a mladistvých zamestnancov) a najviac 32 000 Sk alebo - 2700 Sk mesačne, ak sa tejto osobe poskytla úľava na paušálnej dani. Predpokladám, že v roku 2002 bude postup obdobný (ak sa zákon nezmení). Ak by sa SZČO, ktorá platí paušálnu daň tento rok, rozhodla, že v roku 2002 ju platiť nebude, tento problém v príslušných zákonoch nie je ešte jasne definovaný. Výnimkou je zákon o Sociálnej poisťovni, podľa ktorého ak SZČO nemá vymeriavací základ, platí ňou určenú sumu, najmenej vo výške 4000 Sk, resp. 3000 alebo 2000 Sk ako je uvedené vyššie a najviac 32 000 Sk. Pozri § 16 ods. 9 zákona č. 274/1994 Z. z.

18.05.2001 - Príjem z prenájmu nehnuteľností ako aj jej častí alebo bytu a jeho častí, ak nejde o podnikanie, je príjmom podľa § 9 zákona č. 366/2000 Z. z. v znení zákona č. 358/2000 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z. a zákona č. 466/2000 Z. z. (ďalej len zákon o daniach z príjmov). Ak fyzická osoba prenajala byt, príjem z takéhoto prenájmu je predmetom dane z príjmov fyzických osôb. Za predpokladu, že fyzická osoba nemala v kalendárnom roku iné príjmy, to znamená: - nepracovala a nepoberala príjmy zo závislej činnosti (ani na vedľajší pracovný vzťah, prípadne dohody o vykonaní práce), - nemala príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. ani z opatrovateľskej činnosti podľa zákona o sociálnej pomoci, z príjmov spoločníka pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity a pod.), - nepoberala príjmy z kapitalového majetku (napr. výnosy z cenných papierov, podiely na zisku a pod.), - nemala žiadne iné príjmy, pri ktorých by dochádzalo k zvýšeniu majetku (napr. príjmy z príležitostných činností, náhodné a pod.), a ak úhrn jej ročných príjmov nepresiahne 10 000 Sk, nie je povinná podať daňové priznanie na daň z príjmov. Do úhrnu príjmov 10 000 Sk sa nezapočítavajú príjmy: - od dane oslobodené, - príjmy, ktoré podliehajú režimu zdanenia osobitnou sadzbou dane (zrážkovou daňou), - prípadne ide o príjmy vylúčené zo zdanenia, - alebo príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov. Pri príjmoch z prenájmu je možné vykázať stratu podľa § 5 ods. 3 zákona o daniach z príjmov a vtedy je povinnosť podať daňové priznanie. V prípade manželov v bezpodielovom spoluvlastníctve k bytu je potrebné pri zdanení príjmu plynúceho z prenájmu celý príjem zdaniť len u jedného z manželov podľa ich vzájomnej dohody. V našom príklade môže ísť o dôchodcu, ktorý nepoberá iný príjem okrem dôchodku a prenajal byt s ročným príjmom 8 600 Sk. Takáto fyzická osoba nemusí podať daňové priznanie, ak nevykáže v danom roku stratu. Rovnako by postupoval študent poberajúci len štipendium zo štátneho rozpočtu, ktoré je oslobodené od dane z príjmov a bol by vlastník (spoluvlastník) prenajatého bytu s ročným príjmom 8 600 Sk a podobne. Poznámka: Z textu zadania problému nie je jednoznačné o akú fyzickú osobu ide a možnosti kombinácie príjmov sú zo zákona o daniach z príjmov rôzne. Preto je riešenie problému zovšeobecnené. Upozorňujeme, že oslobodenie do 10 000 Sk z prenájmu sa týka len prenájmu príležitostného, a to hnuteľných vecí podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona o daniach z príjmov. Na prenájom bytu sa uvedené ustanovenie nevzťahuje. Podanie daňového priznania týkajúce sa fyzickej osoby všeobecne i z prenájmu nehnuteľností sa riadi ustanovením § 38 zákona o daniach z príjmov tak , ako bolo vyššie uvedené.

18.05.2001 - K uvedenému je potrebné hneď v úvode poznamenať, že na občana vykonávajúceho civilnú službu v súlade s ustanoveniami zákona č. 207/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov sa nevzťahujú predpisy pracovného práva. Takémuto občanovi prináleží: a) slúžne v čiastke 400 Sk za mesiac, b) ošatné v čiastke 300 Sk za mesiac, c) stravné (denná norma je v súčasnosti stanovená na 75 Sk) a d) ubytovanie (zamestnávateľ je povinný poskytnúť bezplatne ubytovanie porovnateľné s ubytovaním základnej vojenskej služby). V prípade, že občan vykonávajúci civilnú službu čerpá riadnu dovolenku (poskytuje sa v dĺžke 28 kalendárnych dní), má nárok na - náhradu stravného v hodnote uvedenej v bode c) alebo na

18.05.2001 - Pri posúdení obidvoch problémov je podstatné, o aký druh príjmu zo závislej činnosti ide. Ak ide o príjem plynúci na základe dohody o pracovnej činnosti, ide z daňového hľadiska o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Tento príjem, ak je jeho výška do 4000 Sk mesačne, podlieha za stanovených podmienok (nie je u platiteľa podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti) 10% osobitnej sadzbe dane. V takomto prípade sa neplatí ani žiadne tzv. povinné poistné - okrem príspevku na poistenie v nezamestnanosti (vo výške 1%), ak nejde o dôchodcu. Pokiaľ ide o poistné vychádzame z toho, že spoločník je v prípade príjmu plynúceho na základe dohody o pracovnej činnosti zabezpečený už v inej spoločnosti. Ak by však uzatvorený pracovnoprávny vzťah nebol, išlo by o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) cit. zákona, ktorý nemožno zdaniť 10% sadzbou dane a z ktorého sa platí i povinné poistné (všetky druhy, nielen zdravotné poistenie). Aj do výšky 4 000 Sk mesačne je potrebné zdaňovať ho preddavkom na daň podľa § 41 cit. zákona (najmenej 12%). Tu je zrejme "kameň" úrazu. Zdravotná poisťovňa tento príjem, predpokladám, zaraďuje medzi tento druhý typ príjmov a z uvedeného hľadiska očakáva zaplatené poistné. Ide o to, či skutočne uzatvorená dohoda o pracovnej činnosti (jej náplň) zodpovedá tomuto pracovnoprávnemu vzťahu. Nikde nie je zakázané tento vzťah takto uzatvoriť, i keď ide o spoločníka, resp. konateľa spoločnosti. Čo nie je zakázané, je dovolené, to u nás platí stále. Ak je uzatvorená dohoda o pracovnej činnosti, ide o príjem, ako sme uviedi vyššie, podľa § 6 ods. 1 písm. a) cit. zákona aj v prípade, že ide o spoločníka, či konateľa s.r.o. Z čoho je potrebné vychádzať, pokiaľ ide o zdravotné poistenie? Spoločník s.r.o. je povinný platiť poistné na zdravotné poistenie (je považovaný za zamestnanca na účely zdravotného poistenia) podľa § 10 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení... v prípade, ak je odmeňovaný za prácu v spoločnosti formou, ktorá sa podľa zákona o daniach z príjmov považuje za príjem zo závislej činnosti. Z poznámky pod čiarou (č. 6) tohto ustanovenia však vyplýva, že nejde o každý príjem zo závislej činnosti, ale len o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) cit. zákona o daniach z príjmov, ako sme už uviedli. Ak má spoločník príjem podľa § 6 ods. 1 písm. a) (napr. na základe pracovného pomeru alebo dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti), ide tiež o zamestnanca na uvedené účely, avšak z iného pohľadu (napr. sa berie do úvahy, že dohoda o vykonaní práce nezakladá účasť na nemocenskom poistení, podobne ako dohoda o pracovnej činnosti v prípade, ak je už dotyčný inde zabezpečený a pod., t. j. tak, ako u iných poistencov). Predpokladáme, že zákon sa rovnako pozerá na každého poistenca, či občana, tak ako to vlastne vyplýva i z Ústavy SR. Ak by to tak nebolo, dochádzalo by k rôznym absurdnostiam, ako napr. v prípade, ak spoločník poberá príjem na základe pracovného pomeru, kedy má i plnenia zo sociálneho fondu. Potom podľa teórie, že musí platiť zdravotné poistenie z každého príjmu zo závislej činnosti, by musel platiť i z príjmu, ktorý mu plynul zo sociálneho fondu. Keďže tomu tak nie je, domnievam sa, že nami uvedená teória bude správna...