Archív

19.04.2001 - Skúste na tejto adrese: https://demo.ebanka.cz/demo/demo_02/demo.html.

17.04.2001 - Postup pri skončení podnikania fyzickej osoby z hľadiska dane z príjmov je upravený v § 23 ods. 12 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia sa základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania, upraví u daňovníkov, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva okrem iného aj o cenu nespotrebovaných zásob. Dôvodom tohto postupu je skutočnosť, že výdavky na obstaranie zásob už boli uplatnené ako daňové výdavky pri ich obstaraní. Preto sa úprava základu dane vykoná v "nákupnej cene". V prípade, že po skončení činnosti (po úprave základu dane) sa tieto zásoby predajú, v zdaňovacom období, v ktorom k predaju dôjde, sa zdaní rozdiel medzi predajnou cenou týchto zásob a cenou, ktorá bola už zahrnutá do základu dane pri skončení činnosti (nákupná cena).

17.04.2001 - V odpovedi na Vašu otázku vychádzame zo skutočnosti, že spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným je za prácu v spoločnosti odmeňovaný formou, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti. Túto prácu pritom vykonáva na základe dohody o pracovnej činnosti. Okrem toho u ďalšieho zamestnávateľa vykonáva činnosť na základe pracovného pomeru (na základe pracovnej zmluvy). Z titulu pracovného pomeru u ďalšieho zamestnávateľa vyplýva povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, príspevok na poistenie v nezamestnanosti a zamestnávateľovi, pokiaľ nie je rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou, aj povinnosť platiť príspevok do garančného fondu. Z titulu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý vykonáva túto prácu na základe dohody o pracovnej činnosti, vyplýva povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie, ako aj príspevok na poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnávateľ aj príspevok do garančného fondu. Z tohto titulu nie je povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, pretože dohoda o pracovnej činnosti nezakladá účasť na nemocenskom poistení. K vami uvádzanému príkladu je potrebné poznamenať, že zamestnanec a zamestnávateľ budú od 1. 1. 2001 odvádzať: a) z pracovného pomeru: - na zdravotné poistenie 4 % z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období zamestnanec a 10 % jeho zamestnávateľ, - na nemocenské poistenie 1,4 % z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období zamestnanec a 3,4 % jeho zamestnávateľ, - na dôchodkové zabezpečenie 6,4 % z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období zamestnanec a 21,6 % jeho zamestnávateľ, - príspevok na poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období zamestnanec a 2,75 % jeho zamestnávateľ, - príspevok do garančného fondu 0,25 % jeho zamestnávateľ, b) z dohody o pracovnej činnosti: - na zdravotné poistenie 4 % zamestnanec, 10 % jeho zamestnávateľ, - príspevok na poistenie v nezamestnanosti 1 % zamestnanec a 2,75 % jeho zamestnávateľ a - príspevok do garančného fondu 0,25 % jeho zamestnávateľ.

17.04.2001 - Od 1. januára 2001 ste v súlade s Vašou otázkou, s ktorou ste sa obrátili na našu redakciu za účelom poskytnutia informácií o odvodoch zákonného poistenia zamestnancov, povinní: a) zamestnanec ? čiastočne invalidný dôchodca platiť poistné na zdravotné poistenie vo výške 4 %, na nemocenské poistenie 1,4 %, dôchodkové zabezpečenie 6,4 % a príspevok na poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, zamestnávateľ, ktorý ho zamestnáva, platí poistné na zdravotné poistenie vo výške 10 %, nemocenské poistenie 3,4 %, dôchodkové zabezpečenie 21,6 %, príspevok na poistenie v nezamestnanosti 2,75 % a príspevok do garančného fondu 0,25 %. Ak by tento zamestnanec bol občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, za zákonom stanovených podmienok sa u zamestnávateľa patrične zníži percentuálna výška odvodov (2,6 % zdravotné poistenie, 1,1 % nemocenské poistenie, 5,3 % dôchodkové zabezpečenie, 0,9 % príspevok na poistenie v nezamestnanosti). b) starobní dôchodca pracujúci na základe dohody o pracovnej činnosti poistné neplatí, jeho zamestnávateľ platí 2,75 % príspevok na poistenie v nezamestnanosti a 0,25 % príspevok do garančného fondu.

17.04.2001 - Poberatelia starobných dôchodkov pracujúci na základe dohody o pracovnej činnosti naďalej nemajú povinnosť odvádzať odvody na zdravotné ani na dôchodkové zabezpečenie. Takáto povinnosť by platila, ak by bol dôchodca zamestnaný na základe pracovného pomeru alebo by podnikal. Ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti poberatelia starobných dôchodkov neplatia. V prípade, že sú zamestnancami, má odvodovú povinnosť za takéhoto zamestnanca zamestnávateľ. V skutočnosti ide o povinný odvod vo výške 3 %, z toho 0,25 % sa odvádza na garančný fond. Poistné uhradené zamestnávateľom je daňovým výdavkom až po zaplatení v zmysle § 24 ods. 3 písm. c) zákona o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Účtovná jednotka takýto výdavok zaúčtuje v jednoduchom účtovníctve do výdavkov v druhom členení ?platby do fondov? v termíne úhrady na úrad práce. Zákonník práce, ktorý upravuje uzatváranie dohôd o pracovnej činnosti neobmedzuje možnosť uzatvárať takéto dohody s viacerými zamestnávateľmi. Ak však bude vyplatená vyššia odmena za prácu než 4 000 Sk (nepôjde o zrážku dane 10 %) u jedného z nich, príjem je príjmom zo závislej činnosti a sa zdaňuje preddavkovo. Takáto osoba, ak má súčasne v jednom mesiaci príjem od viacerých zamestnávateľov, má povinnosť podať za príslušné zdaňovacie obdobie daňové priznanie na základe potvrdení o zdaniteľných príjmoch od všetkých zamestnávateľov. Takáto povinnosť vyplýva z § 44 ods. 2 zákona o daniach z príjmov platného od 1. 1. 2000. Ak by išlo o poberateľa príjmu postupne od viacerých zamestnávateľov po sebe, vtedy je možné na žiadosť vykonať ročné zúčtovanie. Ak je hrubý príjem zamestnanca do 4 000 Sk a nemá podpísané ?vyhlásenie?, že si neuplatňuje nezdaniteľné časti zo základu dane a zamestnávateľ mu zráža daň osobitnou sadzbou 10 % podľa § 6 ods. 4 zákona o daniach z príjmov, zamestnanec nepodáva daňové priznanie. Daň je vysporiadaná zrážkou z príjmov po odpočte povinných poistných odvodov podľa § 6 ods. 12 písm. a) citovaného zákona. Zamestnávateľ zamestnávajúci zamestnanca (aj dôchodcu) je povinný viesť mzdovú evidenciu. Na zúčtovanie miezd zamestnanca slúžia mzdové listy, ktoré obsahujú všetky údaje potrebné pre odvodové i daňové povinnosti. Povinnosť je viesť i výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac i za celé zdaňovacie obdobie. Na daňové účely mzdový list musí obsahovať náležitostí podľa § 45 ods. 2 zákona o daniach z príjmov. Zamestnávateľovi vzniká záväzok voči zamestnancovi za vykonanú prácu na konci výplatného obdobia. Vyhotovením výplatnej listiny a zápisom do mzdových listov sa vytvorí podklad pre účtovný zápis o záväzku. Tento záväzok sa vyrovná výplatou mzdy. Výplatné listiny spolu s ich rekapituláciou za kalendárne mesiace a za celé zdaňovacie obdobie sú súčasťou mzdovej evidencie. Ak má zamestnanec príjmy od jedného zamestnávateľa úhrnne za kalendárny mesiac do výšky 4 000 Sk zdanené osobitnou sadzbou 10 %, nemusí zamestnávateľ viesť mzdové listy. Má však povinnosť viesť evidenciu (zoznam) obsahujúci: - meno a priezvisko zamestnanca - rodné číslo - bydlisko - údaj o trvaní pracovnej činnosti - úhrn zúčtovaných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch alebo v naturáliách - povinné poistné - základ dane - daň.

17.04.2001 - Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov stanovuje oprávnenej osobe (vo vašom prípade vášmu zamestnancovi), ktorá si uplatňuje nárok na prídavky na deti, povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku, výšku a výplatu prídavkov na deti. Pretože zamestnanec nepreukázal všetky príjmy, ktoré sa podľa § 7 citovaného zákona započítavajú pre posúdenie nároku na vznik tejto dávky, Sociálna poisťovňa po kontrole žiadala o jej vrátenie, čo sa zo strany zamestnanca stalo. Keďže Sociálna poisťovňa žiada i vyplatenie penále z neoprávnene vyplatených prídavkov, zamestnávateľovi ich úhradou vznikne škoda, ktorú by podľa rozhodnutia škodovej komisie mal uhradiť zamestnanec, ktorý nesplnil povinnosť uvádzanú v predchádzajúcom.

17.04.2001 - Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi, prípadne inému zamestnávateľovi na jeho žiadosť potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti rozhodné pre posúdenie jeho nároku na dovolenku na zotavenie a záväzky zamestnanca voči zamestnávateľovi, a či, v akej výške, v akom poradí a v čí prospech sa vykonávajú zo zamestnancovej mzdy zrážky, ako aj ďalšie skutočnosti ustanovené právnymi predpismi. Podľa § 6 nariadenia vlády č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce v znení neskorších predpisov, v potvrdení o zamestnaní vydanom zamestnávateľom zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru treba okrem údajov o zamestnaní, druhu vykonávaných práce a dosiahnutej kvalifikácii uviesť a) dobu, ktorá sa zamestnancovi započítala na účely dovolenky na zotavenie, b) skutočnosti rozhodné pre posúdenie nárokov na dávky nemocenského poistenia, c) údaje o započítateľnej dobe zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii na účely dôchodkového zabezpečenia, d) odpracovaný čas a ďalšie skutočnosti rozhodné pre dosiahnutie najvyššie prípustného expozičného času (zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov), e) či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, aká je výška dosiaľ vykonávaných zrážok a aké je poradie pohľadávky, f) údaje o dohode o zotrvaní u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitý čas po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, prípadne po uplynutí doby štúdia (prípravy), vrátane údaja o tom, kedy sa tento čas skončí (§ 227a Zákonníka práce), g) údaje o výške priemerného zárobku a o ďalších skutočnostiach rozhodných pre posúdenie nároku na mzdové vyrovnanie alebo na príspevok pred nástupom do nového zamestnania. Podľa § 27 Zákonníka práce založenie pracovného pomeru je bezprostredne späté s právnym úkonom pracovnej zmluvy, vymenovaním alebo voľbou. Právna úprava vzťahov vznikajúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 232 a nasl. Zákonníka práce) je podstatne voľnejšia než v pracovnom pomere a vytvára pomerne široký priestor na uplatnenie zmluvnej voľnosti účastníkov. Ide o osobitný druh zmlúv, ktorých uzavretím nevzniká pracovný pomer, aj keď zakladajú pracovnoprávny vzťah. Na druhej strane však dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nezakladajú, na rozdiel od pracovného pomeru, viacero právnych nárokov, najmä pokiaľ ide o nárok na dovolenku, nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, odmenu za prácu nadčas, ako aj nárok na zabezpečenie stravovania. Na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru neplatia podporné ustanovenia druhej a tretej časti Zákonníka práce. Platia na ne len ustanovenia štvrtej časti, všeobecné spoločné a záverečné ustanovenia Zákonníka práce. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru možno uzatvárať nielen s fyzickými osobami, ktoré nie sú v pracovnom pomere, ale aj s fyzickými osobami, ktoré majú založený pracovný pomer. Nemožno ich však uzatvárať na činnosť, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského práva. Ako z uvedeného vyplýva, povinnosť zamestnávateľovi vydať zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom predpísané náležitosti, vyplýva len pre pracovný pomer, nie pri zániku dohody o pracovnej činnosti, ktorá zaniká spôsobom dojednaným účastníkmi. Ak spôsob jej zrušenia nevyplýva z dohody o pracovnej činnosti, možno ju zrušiť dohodou účastníkov k určitému dňu a jednostranne len s výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu, resp. aj bez uvedenia dôvodu s 15 dňovou výpovednou dobou. To znamená, že na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemožno ani analogicky použiť ustanovenia Zákonníka práce upravujúce práva a povinnosti z pracovného pomeru, okrem tých, na ktoré právna úprava dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru výslovne odkazuje (z judikatúry R 19/1978; R 27/1980).

17.04.2001 - Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je od dane oslobodený príjem z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach (t.j. aj s.r.o.), ak nejde o predaj cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje 5 rokov. Z údajov uvedených v otázke vyplýva, že táto podmienka je splnená. Od dane nie sú oslobodené príjmy z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak o obstaraní podielu daňovník účtoval podľa zákona o účtovníctve a prevod sa uskutoční do 5 rokov od skončenia podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ďalej od dane nie sú oslobodené príjmy, ktoré plynú daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom prevode účasti na obchodných spoločnostiach v dobe do 5 rokov od nadobudnutia, aj keď zmluva o prevode bude uzatvorená až po 5 rokoch od nadobudnutia. Ak spĺňate aj podmienky uvedené v predchádzajúcom odseku, je Váš príjem z prevodu obchodného podielu na s.r.o. oslobodený od dane.

17.04.2001 - V § 24 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sú uvedené výdavky (náklady), ktoré sú daňovými výdavkami len po zaplatení. U týchto výdavkov zákon o daniach z príjmov pre ich uznanie ako daňových výdavkov vyžaduje zaplatenie do 31. 12. kalendárneho roka. Ak nie sú zaplatené do tohto termínu, musia sa pripočítať k účtovnému hospodárskemu výsledku pri výpočte základu dane z príjmov. V zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich zaplateniu sa o zaplatenú sumu účtovný hospodársky výsledok zníži, čo v konečnom dôsledku znamená, že sú daňovým nákladom toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom sú zaplatené. Uvedené vyplýva z § 23 ods. 3 písm. c) a e) zákona o daniach z príjmov. Medzi takéto výdavky patrí aj poistné hradené zamestnávateľom podľa zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení ... v znení neskorších predpisov, zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov a zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Ide o zdravotné a nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti účtované na účte 524 ? Zákonné sociálne poistenie. V novele zákona o daniach z príjmov č. 466/2000 Z. z. , ktorá nadobudla účinnosť od 1. 1. 2001 sa v prípade poistného predlžuje termín na zaplatenie do 31. 1. roka nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa poistné účtovalo a to podľa nového znenia § 23 ods. 3 písm. c) zákona. Pre zdaňovacie obdobie r. 2000 sa bude aplikovať už znenie novely zákona a to na základe Opatrenia MF SR č. 26475/2000-72 publikovaného vo Finančnom spravodajcovi č. 1/2001. To znamená, že poistné uvedené v predchádzajúcom odseku zúčtované do nákladov roku 2000 a zaplatené do 31. 1. 2001 je daňovým nákladom roku 2000

17.04.2001 - Podnikateľ, ktorého ročný príjem tvorí suma 350 000 Sk a platí paušálnu daň, je povinný platiť poistné na: - zdravotné poistenie minimálne vo výške 4 000 Sk, - nemocenské poistenie jednu šestinu dane, najmenej 4 000 Sk, - dôchodkové zabezpečenie jednu šestinu dane, najmenej 4 000 Sk, - príspevok na poistenie v nezamestnanosti minimálne 3 000 Sk. Otázka 10 sz ( č. 572DU) Platí aj fyzická osoba - podnikateľ, ktorý nezamestnáva žiadnych zamestnancov do garančného fondu zamestnanosti? Podnikateľ, ktorý nezamestnáva zamestnancov, neplatí príspevok do garančného fondu.