Archív
Archív odpovedí na rôzne otázky, bez tématického členenia
-
10.01.2002 - 10.1.2002 Je ešte možnosť zameniť DEM za Euro? Ak áno, v ktorej banke je najvýhodnejšie túto výmenu uskutočniť? Ďakujem.
10.01.2002 - Výmena bankoviek DEM na EUR je možná, vymenný kurz je pevne stanovený a platí vo všetkých bankách.
-
09.01.2002 - 7.1.2002 Sme spoločnosť s ručením obmedzeným. V marci 2001 sme predčasne ukončili lízingovú zmluvu tak, že sme odkúpili predmet lízingu. Dodržali sme všetky podmienky podľa § 24 ods. 4 zákona o dani z príjmov, aby sa doteraz zaplatené nájomné mohlo uhnať ako daňový výdavok. To znamená:
- doba nájmu bola dlhšia ako 20 % určenej doby odpisovania, minimálne 3 roky,
- kúpna cena prenajatej veci nebola vyššia ako zostatková cena, ktorú by predmet lízingu mal pri rovnomernom odpisovaní a
- zaradili sme odkúpený predmet lízingu (príves) do majetku firmy a využívali sme ho na podnikanie.
Ako sa prejaví v daňovom priznaní skutočnosť, keď cca o mesiac (v máji 2001) po zaradení do investičného majetku tento predčasne odkúpený predmet lízingu predáme inej firme? Neporušíme tým § 24 ods. 4 bod c) zákona o dani z príjmov? Prosím, uveďte konkrétny príklad.
09.01.2002 - Podmienky finančného lízingu na účely dane z príjmov sú upravené v § 24 ods. 4 zákona č.366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 4 písm. c) zákona o daniach z príjmov sa nájomné uzná do daňových výdavkov u daňovníkov dane z príjmov fyzických osôb za podmienky, že po skončení doby nájmu prenajatej veci bude daňovník účtovať ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ho bude evidovať podľa § 9 ods. 4. Podmienka v tomto ustanovení sa teda výlučne dotýka daňovníkov uvedených v § 2 zákona o daniach z príjmov.
Spoločnosť s ručením obmedzeným je daňovníkom dane z príjmov právnických osôb, preto sa ustanovenie § 24 ods. 4 písm. c) zákona o daniach z príjmov na spoločnosť nevzťahuje. Ak po nadobudnutí vlastníctva k predmetu prenájmu dôjde následne k jeho predaju, príjem z predaja bude v každom prípade zdaniteľným príjmom nájomcu.
V súvislosti s Vašou otázku Vás musíme upozorniť na skutočnosť, že predčasným ukončením lízingovej zmluvy došlo ku skráteniu doby trvania nájomnej zmluvy, čo môže mať priamy vplyv na výšku splátok nájomného a jeho rovnomernosť počas celej doby trvania nájomnej zmluvy. Pri skrátení doby trvania nájmu sa zvýšia splátky nájomného rovnomerne zahrňované do daňových výdavkov, preto je potrebné v takomto prípade znížiť základ dane a daňovú povinnosť za predchádzajúce zdaňovacie obdobia. Základ dane za zdaňovacie obdobia do konca roka 1999 sa usporiada podaním dodatočného priznania, základ dane za zdaňovacie obdobia po 1. 1. 2000 sa nebude upravovať (znižovať), ale sa zvýšenie splátok nájomného zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom toto zvýšenie za predchádzajúce zdaňovacie obdobia bude uhradené [§ 24 ods. 3 písm. f) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov].
-
09.01.2002 - 18.12.2001 Dňa 1. 2. 2001 sme si prenajali osobný automobil na finančný lízing. Dňa 3. augusta 2001 došlo k totálnej havárii vozidla zavinenej našim vodičom. Posledná lízingová splátka bola uhradená 1. augusta 2001. Poisťovňa poukázala po odpočítaní zvyškov spoločnosti a dlžného poistného príslušnú sumu na účet lízingovej spoločnosti. Na základe oznámenia poisťovne o likvidácii škody bola lízingová zmluva k 17. 9. 2001 prerušená. Vrak vozidla sme 19. 9. 2001 odkúpili za predajnú cenu 1 000 Sk, vrátane DPH. Tento bude za vyššiu sumu odpredaný. Lízingová spoločnosť nám zaslala finančné vyrovnanie, v rámci ktorého nám vrátila príslušnú sumu, k tejto sume nám započítala nezapočítanú zálohu na splátky, poistné plnenie obdržané od poisťovne a odpočítala lízingovú splátku za september 2001, náhradu škody, t. j. zostatkovú cenu vozidla v účtovníctve prenajímateľa bez DPH a náklady spojené s finančnými službami ku dňu predčasného ukončenia vrátane DPH 10 %. Ako správne tieto jednotlivé účtovné prípady zaúčtovať, ktoré výdavky možno uznať za daňové náklady? Pri fakturácii odpredaja vraku vozidla sa počíta aj DPH? Uplatňuje sa v tomto prípade daň na výstupe?
09.01.2002 - Pretože vyriešenie uvedenej problematiky, resp. zodpovedná odpoveď na dané otázky, nie je možná bez znalosti všetkých dohodnutých podmienok medzi prenajímateľom a nájomcom na základe uzavretej lízingovej zmluvy, tiež bez poznatkov v súvislosti s poistným vzťahom, odporúčame v tomto prípade osobnú konzultáciu s daňovým poradcom, pretože požadovaná odpoveď na základe daných dispozícií je nad rámec našej listárne.
Je možné sa vyjadriť k fakturácii vraku z pohľadu DPH: Ak predpokladáme, že pri kúpe a následnom odpredaji vraku už nepôjde o osobný automobil kategórie M1, ktorý by mal pridelenú ŠPZ, dôjde k prijatiu a následne k uskutočneniu zdaniteľného plnenia - dodaniu tovaru [tovar je podľa § 2 ods. 5 písm. a) zákona č. 289/1995 Z. z. o DPH hnuteľná vec a ďalej voda, teplo, elektrina, plyn) s možnosťou nároku na odpočet a následne so vznikom daňovej povinnosti pri predaji vraku. -
09.01.2002 - 20.12.2001 Sme s. r. o. a účtujeme v podvojnom účtovníctve. Ako zaúčtovať mzdy, poistné dávky sociálneho zabezpečenia a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti (za pracovníkov aj za organizáciu) v prípade, ak firma pre nedostatok finančných prostriedkov mzdy nevyplatí? Čo vlastne v takomto prípade treba odviesť - treba odviesť sociálne dávky a daň aj za nevyplatené mzdy a ako postupovať, keď sa tieto mzdy neskôr vyplatia? Ako účtovať v takomto prípade na konci roka, keď tieto mzdy neboli ani do konca roka vyplatené?
09.01.2002 - Na stranu Má dať účtu 521 - Mzdové náklady sa účtujú mzdy zásadne v hrubých sumách so súvzťažným zápisom v prospech účtu 331 - Zamestnanci. Mzdové náklady sa účtujú vždy do toho obdobia, v ktorom bola práca vykonaná, bez ohľadu na dátum ich vyplatenia.
Predpisové zúčtovanie miezd:
1. Mzdy zúčtované na výplatu na základe zúčtovacích a výplatných listín 521/331
2. Preddavok na daň z príjmov 331/342
3. Zúčtovanie s inštitúciami sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia
a) hradené zamestnancami 331/336
b) hradené zamestnávateľmi 524/336
Poprípade ďalšie iné zrážky, ktoré zamestnávateľ vykonáva pre zamestnancov, napr. splácanie pôžičiek, sporenie a pod.
Z uvedeného vyplýva, že účtovné jednotky (zamestnávatelia) sú povinní zúčtovať mzdy do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia.
V ďalšom kroku nasleduje splatenie preddavkovo zrazenej dane na DÚ, odvody do poisťovní, a vyplatenie zvyšku výplaty zamestnancom. Účtovné prípady sú nasledovné:
1. Odvod zrazenej dane na DÚ 342 /221
2. Odvod do poisťovní 336 /221
3. Výplata zostatku mzdy pracovníkom 331/211 alebo 221
Zákon o účtovníctve ako aj účtová osnova pre podnikateľov ustanovuje len povinnosť predpisového zúčtovania miezd, t. j., mzdy je potrebné zúčtovať do obdobia, s ktorým tieto časovo a vecne súvisia, avšak ďalej neustanovuje povinnosť, do akého termínu je potrebné zrazenú daň, poistné a vyplatenie zostatku miezd urobiť. Preto, ak nedôjde k vyplateniu miezd pracovníkom, napr. pre nedostatok peňažných prostriedkov vo firme, zostane otvorený záväzkový účet 331-Zamestnanci, ktorý bude otvorený až do doby, kedy dôjde k vyplateniu miezd. Rovnako, ak si nesplníte povinnosť voči DÚ (zrazená daň zo mzdy) alebo voči poisťovniam, zostanú Vám otvorené záväzkové účty 342 a 336 a to až do doby, pokiaľ nedôjde k platbám. Ak si však nesplníte povinnosť voči DÚ alebo voči poisťovniam v stanovenej lehote, obe inštitúcie Vám vyrubia penále.
Ak však ani do konca roka nevyplatíte mzdy pracovníkom, z pohľadu účtovného Vám zostane otvorený záväzkový účet 331, ktorý sa prenesie v súvahe do nasledujúceho účtovného obdobia.
Suma zúčtovaná na účte 521 sa považuje tak za účtovný ako aj za daňový náklad. Avšak suma zúčtovaná na účte 524 - Zákonné sociálne poistenie sa považuje za daňový náklad až po jeho zaplatení [§ 24 ods. 3 písm. c) zákona o daniach z príjmov].
-
08.01.2002 - 8.1.2002 Je možné si ešte vymeniť v banke 30 mariek v minciach za Sk ?
Ďakujem.
08.01.2002 - Pokiaľ som správne informovaný, boli myslím spomínané VÚB a Tatra banka, kde by mince mohli byť zamenené. Neviem však, či to boli aj DEM , alebo len ATS. V každom prípade možu poplatky, ktoré si za túto službu banky účtujú predstavovať cca 40% (štyridsať) z nominálnej hodnoty mincí.
Najjednoduchšie bude kontaktovať najbližšie pobočky uvedených inštitúcií. -
11.12.2001 - 11.12.2001 1. Je možné si ešte v tejto dobe zaviesť devízový účet v mene krajiny, ktorá zaviedla Euro ( napr. DEM, ATS a pod.)?
2. V ktorej banke je najlepšie a najvýhodnejšie zriadiť devízový účet v Euro, ak mám prostriedky v DEM, ATS a FF?11.12.2001 - Myslím si,že by Vám nič nemalo brániť otvoriť si účet ešte v jednej zo starých mien. Banky Vám však zrejme už ponúknu účet vedený v EUR. Nič sa pre Vás však tým nezmení, pretože úročenie je pre všetky in-meny rovnaké a vklady, či výbery v in-menách sa prepočítavajú podľa fixného kurzu voči EUR. O výhodnosti otvorenia účtu v tej či onej banke, by zabralo pomerne veľký priestor. Predpokladám, že uz máte v niektorej z bánk otvorený účet a otázkou je skôr, či preferujete kontakt s bankou na pobočkách alebo cez elektronické média. -
11.12.2001 - 3.12.2001 Prosím odpovedať na nasledujúce otázky:
1/. Je výhodnejšie zameniť valuty na Euro alebo Sk?
2/.Aké výhody plynú zo zriadenia devízového účtu pri príležitosti výmeny za Euro?
11.12.2001 - Zámena prostriedkov z mien, ktoré budú od 1.1.02 nahradené Eurom na slovenské koruny, bude zrejme znamenať poplatok za výmenu. Z tohto dôvodu by zrejme malo väčši zmysel prostriedky zameniť do EUR.
Výhoda učtu vedeného v Euro je v redukcii poplatkov za vedenie účtov vedených sučasne napríklad v ATS, DEM, ITL a iných "In-Menách". Zároveň je možné, že súčtom hodnôt može klient dosiahnuť pri dostatočne vysokom objeme prostriedkov na účte v niektorých bankách nárok na výhodnejšie úročenie zostatkov. -
11.12.2001 - 11.12.2001 Akým kurzom sa prepočítavajú peniaze prevedené na účet zo
zahraničia? Je to výhodnejšie ako vytvoriť si devízový účet alebo je
výhodnejší predaj valút priamo v banke?
11.12.2001 - Pri bezhotovostných prevodoch zo zahraničia v cudzej mene, ktoré sú napr. realizované na bežný účet vedený v SKK sa štandardne používa kurz devíza nákup (banka vlastne od klienta kúpi devízy a predá mu na jeho SKK-účet koruny). V určitých prípadoch (vyššie objemy , individuálne zmluvy klienta s bankou a pod.) sa môže použiť kurz, ktorý sa určí priamo podľa aktuálneho vývoja na devízovom trhu. Ak máte devízový účet, spravidla ušetríte na konverziách z cudzej meny na SKK.
-
10.12.2001 - 10.12.2001 Môže si občan SR založiť účet v ČR prevodom napr. zo Slovenskej sporiteľne na účet založený v niektorej českej banke?
10.12.2001 - V prípade rušenia účtu prevodom na účet vedený v Českej republike, je potrebné, aby ste mali zriadený cieľový účet, na ktorý budete prostriedky prevádzať.
Po zriadení cieľového účtu je možné osobne požiadť v Slovenskej sporiteľni o zrušenie účtu s automatickým prevodom na účet v Českej republike.
Tento prevod bude uskutočnený prostredníctvom zahraničného platobného styku.
V záujme bezproblémového prevodu, je potrebné, aby ste uviedli všetky potrebné údaje:
Vaše osobné údaje (meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska)
Zúčtovacie údaje Vášho účtu (číslo účtu + kód banky)
Názov a sídlo banky príkazcu
Názov a adresa/sídlo príjemcu platby
Zúčtovacie údaje príjemcu platby
Názov a sídlo banky príjemcu
Špecifikácia platby - Platobný titul (v zmysle Devízového zákona č. 202/1995, Opatrenia NBS č. 5/1995 a Opatrenia NBS č. 9/1995 z 24. Novembra 1995 § 1 ods. 3)
Spôsob zaslania prostriedkov -a./SWIFT (prevod z účtu na účet)
b./Bankovým šekom(na adresu, alebo k osobnému prevzatiu)
Suma a mena
Pri zrušení účtu prevodom do zahraničia, je potrebné, aby poplatky zahraničných bánk hradil príjemca platby (poplatky sa budú hradiť z účtu v Českej republike).
-
03.12.2001 - 29.11.2001 V banke nám dali spotrebný úver na 100 000 Sk. Je to ako osobná pôžička podnikateľského účtu na účet osobný po 5 200 Sk. Nie som si istý, či to účtujem správne. Priložil som aj ukážku o účtovaní. Som v pochybnostiach. Prosím Vás o presné znázornenie evidencie pôžičky, aj o znázornenie vráteného vkladu pôžičky. Chcel by som vedieť ako sa eviduje vrátený vklad cez banku, aj vrátený vklad cez pokladňu. (v hotovosti)
03.12.2001 - Peňažné prostriedky, ktoré fyzická osoba vložila do podnikania, sa v peňažnom denníku účtujú ako príjem, ktorý nesmie ovplyvniť základ dane účtovnej jednotky (v danom prípade v stĺpci 5 alebo 8 a súčasne v stĺpci 26), a to bez ohľadu na to, či ide o prostriedky z vlastných úspor, požičané od priateľov alebo o pôžičku či úver z banky.
Splátka úveru (pôžičky) sa v peňažnom denníku zaúčtuje ako výdavok, ktorý nesmie ovplyvniť základ dane účtovnej jednotky (v danom prípade v stĺpci 6 alebo 9 a súčasne v stĺpci 31).
Výška prijatého úveru (pôžičky) sa eviduje v knihe záväzkov v zmysle čl. VII postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva. Vo výkaze o majetku a záväzkoch, ktorý sa predkladá na daňový úrad spolu s daňovým priznaním, sa nesplatená výška úveru (pôžičky) k 31.12. zdaňovacieho obdobia uvádza na riadku 16.
